keď v marci tohto roka padla posledná bašta Daíšu v sýrskom Baghúze, mnohí politici to považovali za dôvod na oslavu definitívneho víťazstva nad teroristickou organizáciou Islamský štát. Lenže vojenská porážka neznamenala aj porážku ideovú. Samozvaný kalifát sme síce vymazali z mapy Blízkeho východu, no to hlavné, jeho odkaz a ľudský potenciál, prežilo.
Islamský štát, ktorý džihádisti v roku 2014 vyhlásili na dobytých územiach nestabilného Iraku a vojnou zmietanej Sýrie, nemal žiadne medzinárodné uznanie. „Územie kalifátu iba javilo známky klasického štátu, bolo jeho napodobeninou, namierenou proti vlastným občanom a všetkým naokolo,“ vysvetľuje Kacper Rękawek, ktorý roky skúma praktiky džihádistov vo svete. Program Daíšu bol postavený na ustavičnom konflikte, večnej vojne proti Západu, šiítom aj sunnitskému mainstreamu. „S takýmto programom nemohli skončiť inak ako porážkou,“ hovorí známy poľský analytik.
LORENZO MELONI/MAGNUM PHOTOS/PROFIMEDIARuský pas dvanásťročného dievčaťa z domu obsadeného militantmi Islamského štátu v sýrskej oblasti Dajr az-Zaur. Počas svojho pôsobenia na blízkom východe Lorenzo Meloni zozbieral na bojisku rôzne predmety z kalifátu.
Podľa ďalšieho experta na terorizmus z think-tanku GLOBSEC Policy Institute sa Islamský štát snažil napodobniť fungujúci štátny útvar s hranicami, vlastnou menou či úradníkmi. Robil to napríklad poskytovaním verejných služieb vrátane vzdelávania a zdravotnej starostlivosti. „Vynucovali si dodržiavanie zákonov podľa práva šaría, vyberali dane, predávali ropu, mali vlastných lekárov, inžinierov aj účtovníkov,“ vymenúva Viktor Szűcs. Jedným z hlavných zdrojov živobytia kalifátu boli pritom krádeže a organizovaný zločin.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.