v tranzitnej zóne v Röszke, čo je záchytné centrum na juhu Maďarska pri hraniciach so Srbskom, zadržiavajú maďarské úrady migrantov a žiadateľov o azyl z rôznych krajín sveta.
Starší manželský pár z Afganistanu, ktorý trpí cukrovkou, na tomto mieste za prísne stráženým plotom z ostnatého drôtu tri dni trpel hladom, pretože nedostal žiadne jedlo.
Minulý týždeň na to upozornili aktivisti z mimovládnej ľudskoprávnej organizácie Maďarský helsinský výbor, podľa ktorých išlo už o štrnásty prípad odopierania jedla ľuďom zadržiavaným v maďarskej tranzitnej zóne od augusta 2018.
Obrátili sa preto na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu, ktorý vydal predbežné opatrenie na zastavenie tohto neľudského zaobchádzania a nariadil maďarskej vláde, aby dvojici diabetikov okamžite poskytla stravu.
14(!!!!)ty prípad odopretia jedla v maďarskej tranzitnej zóne, teraz manželskému páru s cukrovkou. Znova musel zasiahnuť ESĽP predbežným opatrením. Toto nie je náhoda ale systematické týranie hladom. https://t.co/2OUKEG240d
— Zuzana Stevulova (@ZuzkaStevulova) May 22, 2019
„Toto nie je náhoda, ale systematické týranie hladom,“ hovorí v reakcii na nedávny prípad z Röszke slovenská právnička Zuzana Števulová.
Ide podľa nej o zámerné a neospravedlniteľné konanie úradov, ktoré zároveň potvrdzuje, že Maďarsko má problém s rešpektovaním právneho štátu a základných ľudských práv.
„Tým, že ľuďom, ktorí sa nachádzajú v tranzitnej zóne, odmietajú poskytovať jedlo, sa dopúšťajú porušovania základného ľudského práva na ochranu pred mučením, krutým, neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním, čo je absolútne neprípustné,“ vysvetľuje pre .týždeň riaditeľka Ligy za ľudské práva (HRL).
„To konanie je kruté, vypočítavé, cynické a hanebné. Neexistujú dôvody, pre ktoré by členský štát Európskej únie mohol nechávať ľudí hladovať,“ dodáva Števulová.
Darko Vojinovic/AP/FILE/SITA8. február 2017 Horgoš, Srbsko: Maďarský policajt stráži hranicu so Srbskom neďaleko záchytného tábora pre migrantov pri obci Horgoš na severe srbskej Vojvodiny.
Podobný prípad sa stal aj začiatkom februára 2019, keď Maďarský imigračný a azylový úrad (IAO) nechal v tranzitnej zóne päť dní hladovať päťčlennú rodinu z Iraku.
Aj vtedy musel zasahovať štrasburský súd, ktorý nariadil Budapešti, aby azylantom jedlo poskytla.
„Maďarská vláda sa týmto nehumánnym krokom a nerešpektovaním povinností člena EÚ snaží prinútiť ľudí, aby sa vzdali žiadosti o azyl a odišli z krajiny,“ hovorí v tejto súvislosti výskumníčka neziskovej organizácie Human Rights Watch (HRW) pre východnú Európu a západný Balkán Lydia Gall.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.