odbočíme z hlavnej cesty a pri vchode do jedného zo známych izraelských kibucov čakáme, kým zdvihnú závory a pustia nás dovnútra. Napravo aj naľavo od nás sa tiahne vysoký dvojitý plot z ostnatého drôtu. Ohraničuje poľnohospodársku osadu, ktorú na okraji púšte Negev na juhu Izraela založili začiatkom 50. rokov minulého storočia. Nachal Oz leží zhruba kilometer od hraníc s pásmom Gazy a patrí medzi miesta, ktoré teroristi z hnutia Hamas ostreľujú najčastejšie.
„Nikdy nevieme, kedy ani koho môže ohroziť ďalšia z rakiet vypálených z toho úzkeho pásu palestínskeho územia pri Stredozemnom mori,“ varuje nás hneď z úvodu Yael Raz Lachyani, hovorkyňa a jedna z obyvateliek Nachal Oz. V kibuci sa narodila, vyrástla tu a dodnes tu spolu s manželom vychováva dvoch synov a dcéru. Práve s bezpečím a záchranou detí, ktorých v tunajšej komunite žijú desiatky, sú spojené jej najdramatickejšie zážitky.
Matúš DávidYael Raz Lachyani, hovorkyňa a jedna z obyvateliek Nachal Oz, stojí pri plote, ktorý ohraničuje celý kibuc.
pár sekúnd na záchranu života
Uprostred neveľkého námestia v centre kibucu stojí malý betónový kryt so stenami hrubými štyridsať centimetrov. Deti ho pomaľovali rôznymi symbolmi a obrazmi z vidieckeho juhu Izraela či zo svetových metropol. „Občas sa tu hrávajú a pretekajú v tom, kto skôr dobehne do úkrytu,“ hovorí Yael a dodáva, že raketové útoky sú najhoršie ráno, keď to nikto nečaká a deti práve cestujú do školy.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.