beto O'Rourke, bývalý kongresman zo Snemovne reprezentantov za štát Texas, je plný sebavedomia. Hlása, že on je muž, ktorý zosadí Donalda Trumpa a vráti Demokratickej strane jej víťazného ducha. Na prvý pohľad má na to dosť predpokladov.
Ročník sedemdesiatdva, muž v najlepších rokoch, spája viacero aspektov, s ktorými môžu voliči sympatizovať.
Je to Texasan z El Pasa, muž takmer narodený v sedle, ktorý vie zabrnkať na strunu kovbojskej nostalgie. Chlapák a sympaťák. Beloch, ale z bilingválnej oblasti, kde sa stretáva americká kultúra bielych anglosaských protestantov s mexickou pestrosťou. Vie po španielsky, pozná problémy susedného Mexika, o kriminalite a ilegálnej migrácii, aká sa spája s tex-mex pohraničím, vie svoje. Neidealizuje si problém migrácie, ale ani z neho nerobí strašiaka.
temperament verzus pôvod
Pôvodom je privilegované dieťa z dobrej rodiny. Otec pôsobil v samospráve aj vo volenej politike a syna zaúčal počas kampaní komunikácii s voličmi. Jeho rodičia sa nemuseli báť o každodenný chlieb, mohli mu dopriať súkromnú strednú školu (internátnu a čisto chlapčenskú). Po nej absolvoval prestížnu Kolumbijskú univerzitu. Ale temperamentom a nastavením je Beto rebelant – u detí z takýchto rodín to, napokon, nie je nič nové, azda si ešte niekto spomenie na povesť takého Georgea Busha mladšieho.
Beta v dospievaní uchvátil punk rock a v deväťdesiatych rokoch založil s kamarátmi posthardcorovú kapelu Foss s prvkami punku, ema aj indie. (Ich nahrávka The El Paso Pussycats sa hrdí fotografiou, kde má budúci prezidentský kandidát na sebe dámske šaty – presne v duchu grunge štýlu a niektorých videí Nirvany.) Takže chlapec z dobrej famílie sa obrátil čelom „proti systému“, čo sa v kampani môže zísť. A keby sa niekomu posthardcore málil, Beto O'Rourke môže doložiť aj svoje minulé členstvo v skupine hekerov. Prípadne niečo menej milé, ale zaujímavé – niekoľkokrát sa dostal do sporu so zákonom, či už za jazdu „pod vplyvom“ a raz dokonca aj za vlámanie. Beto však tieto výčiny verejne oľutoval a dodnes zdôrazňuje, aký je vďačný, že dostal druhú šancu a mohol sa stať slušným občanom. Na tomto základe rád a často hovorí o tom, že sú mnohí, ktorí druhú šancu nedostanú, a väčšinou ide o rasovo a sociálne úplne inak zaradených jednotlivcov. A tak má ako jednu zo svojich tém rovnosť pred zákonom a celou spoločnosťou a snahu (re)integrovať do nej aj tých, ktorí na začiatku svojej dospelej dráhy zakopnú.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.