stála tam sama a srdce jej búšilo ako zvon. Vedela, že tých pár minút tichého a nenásilného protestu na rušnej Revolučnej ulici v centre Teheránu jej nadobro zmení život. Keď vyliezla na rozvodnú skriňu s transformátorom a zložila si z hlavy hidžáb, viac než na seba myslela na svoju osemročnú dcéru Vianu. S bielou moslimskou šatkou, ktorú Iránka Azam Jangravi hrdo zdvihla do výšky očí, sa začal pohrávať jemný vánok. V druhej ruke zatiaľ držala kabelku a smartfón Bol 15. február 2018 a všetko sa zomlelo veľmi rýchlo.
Mladú ženu v okamihu obkľúčili rozhorčení okoloidúci a vyzývali ju, aby prestala. Nevedno, či v dobrom úmysle alebo len z obyčajného pohoršenia. Keď si v Iráne žena na verejnosti zloží z hlavy šatku, podľa zákonov teokratickej islamskej republiky tým nabáda na prostitúciu. Lenže toto spontánne gesto bolo v skutočnosti jasným protestom proti povinnému noseniu hidžábu. Išlo o úprimné vyjadrenie nespokojnosti s autoritatívnym režimom a praktikami náboženskej diktatúry. Všetci navôkol to vedeli alebo aspoň tušili, a tak ich nemohlo prekvapiť, že o polhodinu už mala Azam Jangravi ruky v putách a nastupovala do policajného auta.
„Určite to malo zmysel. Ženy po celej krajine ďalej protestujú proti hidžábu a konečne nás počuje svet.“
„Mala som strach. Išla som do toho s vedomím, že ma zatknú a skončím vo väzení. Zároveň som sa však cítila silná. Konečne som mala pocit, že už ako žena nie som len tým druhoradým pohlavím v Iráne. Neustále som si hovorila, že moja dcéra Viana nemôže vyrastať v rovnakých podmienkach, v akých som vyrástla ja,“ spomína po roku od svojho činu odvážna Iránka v rozhovore pre agentúru Reuters. Za propagáciu neslušného správania a úmyselné porušenie islamského práva ju odsúdili na tri roky za mrežami. Prišla o prácu vo výskumnom inštitúte a prísny ajatolláhov režim sa jej vyhrážal odobratím maloletej dcéry. V tom však Azam znovu, navzdory nekompromisným úradom, vzala osud do vlastných rúk.
Ešte pred nástupom do väzenia vyhľadala pašeráka, zaplatila mu a ušla spolu s dcérou za hranice. Teraz žije v exile, nevedno kde, a čaká na udelenie azylu. „Všetko sa odohralo veľmi rýchlo. Opustila som dom, auto aj celý život. Je to veľmi ťažké. Nedokážem opísať, aké hrozné je opustiť rodinu,“ povedala iránska utečenka novinárom. Za tým, čo urobila, si stojí. „Určite to malo zmysel. Ženy po celej krajine ďalej protestujú proti hidžábu a konečne nás počuje celý svet,“ pripomína Azam Jangravi skutočnosť, že nebola prvou ani poslednou ženou, ktorá si v Iráne demonštratívne zložila z hlavy šatku a upútala tým pozornosť nielen na sociálnych sieťach.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.