mal to byť všedný a tradične stresujúci pracovný deň leteckého dispečera. No stačila chvíľa neľútostnej nadvlády zeme nad človekom a dvadsaťjedenročný Anthonius Gunawan Agung zrazu stál pred osudovým rozhodnutím. Bol piatok 28. septembra. Indonézsky ostrov Sulawesi, jeden z ostrovov Veľkých Súnd, sa už niekoľko minút mohutne otriasal, keď sa na dráhe letiska v tamojšom meste Palu práve chystal vzlietnuť posledný stroj spoločnosti Batik Air. Z letiskovej riadiacej veže však ušiel všetok personál. Zostal iba mladý dispečer Anthonius a pokračoval v riadení letovej prevádzky. Vlastné bezpečie mu nebolo prednejšie ako záchranná misia.
Odlet lietadla so stovkami pasažierov úspešne dokončil. No v tej chvíli si uvedomil, že riadiaca veža padá, a tak vyskočil zo štvrtého poschodia. Vážnym zraneniam neskôr podľahol. Pochovali ho s vojenskými poctami a hlasným zdôraznením jeho obetavosti. Indonézan sa stal hrdinom. V čase jeho odvážneho činu sa živly na ostrove Sulawesi iba rozbiehali. Skaza bola len na začiatku a až ďalšie dni ukázali, že išlo o katastrofu obrovských rozmerov.
na šesťmetrovom strome
Na obľúbenú pláž ostrovného mesta Palu prichádzali prvé stovky, prevažne mladých ľudí. Tešili sa na hudobný festival, chceli si obsadiť najlepšie miesta. Hlbšie vo vnútrozemí sa zas Indonézania venovali bežnej práci alebo oddychu. A vtedy ostrov Sulawesi zasiahlo ničivé zemetrasenie. Najsilnejší z množstva otrasov mal magnitúdu sedem a pol. Nasledovala prívalová vlna cunami, ktorá bola na niektorých miestach vysoká šesť metrov. V okamihu zmietla pobrežné časti a bez prestávky pustošila okolitú oblasť, vrátane menšieho mesta Donggala a niekoľkých priľahlých obcí či osád v indonézskej provincii Stredné Sulawesi.
V momente prišli o život prvé stovky ľudí, ďalšie desaťtisíce ostrovanov stratili strechu nad hlavou alebo sa ocitli na miestach odrezaných od okolitého sveta. Otrasy vážne porušili dodávky elektrického prúdu aj telekomunikačné siete, cesty ostali neprejazdné. Prvým minútam katastrofy vládla panika. „Situácia bola chaotická, ľudia behali po uliciach, domy sa rúcali. Na pobrežie dokonca vlna vyvrhla loď,“ opísala zahraničným novinárom kritické chvíle Dwiktorita Karnawatiová z indonézskej meteorologickej agentúry BMKG. Domáci obyvatelia i zahraniční turisti sa bezradne rozutekali pred ničivou vlnou, ktorá za sebou nechávala iba masy bahna či sutiny domov a v nich bezvládne ľudské telá. „Mnoho ľudí pred blížiacou sa prívalovou vlnou neutieklo včas, jednoducho pokračovali vo svojej práci,“ uviedol neskôr hovorca indonézskych záchranárov Sutopo Purwo Nugroho. Cunami pred sebou tlačila autá, kmene stromov aj celé domy. Viacerí ľudia si zachránili život tak, že vyliezli na šesť metrov vysoké stromy. Niektorí to nedokázali a ostali uväznení pod troskami zrútených domov. Záchranári, ktorí prišli na miesto medzi prvými, potvrdili, že spod sutín sa niekoľko hodín ozývali zúfalé ľudské hlasy.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.