kto čakal odpočet, možno zostal sklamaný. Bolo to niečo iné, čo sa tiahlo celou rečou ako zlatá niť. Pred poloprázdnym plénom v Štrasburgu stál za pultom unavený politik. Nečudujem sa. Posledné štyri roky priniesli jednu výzvu za druhou – vojna na Ukrajine, utečenecká kríza, teroristické útoky, nárast populizmu naprieč celým kontinentom, brexit či hybridná vojna. A viaceré z problémov, ktoré sa na kontinent zvalili, sa ešte niekoľko rokov tiahnuť určite aj budú.
Nacionalizmus, ktorý delí Európu na my a oni. Politici, ktorí stavajú bariéry, svojím populizmom vytvárajú strach a štiepia silnú Európu na kusy. „Chcem, aby sa viac zblížil východ a západ Európy. Náš kontinent a tí, ktorí priniesli koniec studenej vojny, si zaslúžia viac.“ Výčitka alebo výzva na udobrenie sa? Tak trochu jedno aj druhé.
„Spomienkový optimizmus v týchto časoch už nestačí.“
Výzvou nasledujúcich rokov bude rozhodne pobrexitová Európa. Nie sú to totiž len Briti, kto bude musieť ukázať, že vo svete má svoje miesto – a to nielen navonok, ale aj dovnútra. Keď v Spojenom kráľovstve ľudia zahlasovali za odchod z Európskej únie, politológovia varovali pred ďalšími exitmi. Za posledné štyri roky populistom vzrástli preferencie vo Francúzsku, Holandsku, Rakúsku, Švédsku, Taliansku, Nemecku… Európa sa ocitla v zlomovom bode, v ktorom bude mimoriadne dôležité to, či bude nová generácia európskych špičiek schopná ukázať, že tento klub je taký lukratívny, že stojí za to byť jeho členom. A takisto, či „tradiční“ politici dokážu presvedčiť mladých, že zjednotená Európa je naozaj dobrý nápad.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.