náboženská sloboda, rovnosť žien, svetské tradície, multikultúrnosť aj obavy z terorizmu. Všetky tieto témy zahŕňa diskusia medzi stúpencami a odporcami zakrývania tváre na verejnosti, ktorá sa v uplynulých rokoch rozšírila takmer do celej Európy. Zákazy zahaľovania tváre, či už čiastočné alebo úplné, platia aj vo viacerých členských krajinách EÚ. Jednotlivé vlády opatrenia zhodne obhajujú tým, že nie sú namierené proti žiadnemu konkrétnemu náboženstvu. Napriek tomu sú však nariadenia vnímané najmä ako zákazy buriek či nikábov, teda odevov zahaľujúcich telo i tvár, ktoré nosia moslimky. Zahaľovanie tváre na verejnosti už zakázalo šesť krajín Európy, iné len čiastočne.
dánsko
Poslanci dánskeho parlamentu schválili zákon o zákaze nosenia odevu zakrývajúceho tvár ešte v máji tohto roka. Do platnosti vstúpil 1. augusta. Do parlamentu ho predložila stredopravicová vládna koalícia, známa sprísňovaním azylových a prisťahovaleckých predpisov. Podľa vlády nie je zahaľovanie tváre zlučiteľné s hodnotami dánskej spoločnosti. Zákon povoľuje ľuďom zakrývať si tvár iba v prípade, keď to má jasný účel napríklad v prípade chladného počasia či pri cyklistike. Zákaz sa netýka ani masiek počas karnevalov. Pri prvom porušení zákazu hrozí osobe pokuta 1000 dánskych korún (zhruba 134 eur). Opakované porušenie zákona môže byť potrestané aj väzením v dĺžke do šiestich mesiacov.
francúzsko
Ako prví v Európe zakázali zahaľovanie tváre na verejnosti v apríli roku 2011 Francúzi. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) tento zákaz potvrdil. Ešte v roku 2004 však francúzsky parlament schválil zákon, ktorý zakazuje nosenie náboženských symbolov na verejných školách. Týka sa aj jarmuliek či veľkých krížov a súvisí s odlukou cirkvi od štátu. V roku 2016 sa vo Francúzsku začali objavovať aj lokálne zákazy nosenia burkín, teda plaviek, ktoré moslimkám zahaľujú prakticky celé telo a vlasy.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.