na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že Sýria po siedmich rokoch konfliktu ožíva. Režim sýrskeho prezidenta Baššára al-Asada oznámil, že chce opäť produkovať toľko zemného plynu, ako pred vojnou. V prvej polovici tohto roka sa domov vrátilo vyše 750-tisíc Sýrčanov, prevažne vnútorne vysídlených obyvateľov. Návrat do vlasti postupne zvažujú aj tisícky utečencov z táborov v susednom Libanone.
V Aleppe, priamo v slávnej citadele, zase na jar usporiadali veľkolepý festival. A na príchod turistov sa opätovným sprístupnením vzácnych exponátov pripravuje damaské Národné múzeum. Lenže tieto obrazy zaváňajúce mierom sú len malou časťou oveľa zložitejšej mozaiky zo súčasnej Sýrie. Obnovenie moci sýrskeho prezidenta nad celou krajinou je stále v nedohľadne, rovnako ako stabilita, ktorú krajina nevyhnutne potrebuje.
Navyše, ako pripomína expert na Blízkych východ Jan Daniel z pražského Ústavu medzinárodných vzťahov, sýrska vládna agentúra sa aj v minulých rokoch neraz snažila ukazovať, že všetko funguje dobre: „No treba to vnímať ako propagandu dovnútra krajiny i smerom do zahraničia. A treba odlišovať tie časti Sýrie, ktoré boli dobývané a systematicky ničené a tie, kde sídlili provládne komunity,“ vysvetľuje analytik.
Hassan Ammar/AP Photo/SITASýrska vládna agentúra sa aj v minulých rokoch neraz snažila ukazovať, že všetko funguje dobre.
vojna ako geopolitická šachovnica
Baššár al-Asad síce vo vojenských operáciách vyhráva, ale len čiastočne. Aj keď jeho jednotky získali v uplynulých mesiacoch pod kontrolu významné územia, stále nedobyli celú Sýriu. Približne štyridsať percent územia Asadovi stále nepatrí. Sever krajiny čiastočne ovláda Turecko a čiastočne Kurdi a ich spojenci. Analytik Jan Daniel hovorí, že pod kontrolou povstalcov naďalej zostáva aj časť provincie Idlíb, ktorej dobytie bude pre Asadov režim veľkou výzvou.
„V oblasti sa stále nachádzajú radikálni islamisti a veľké množstvo civilných utečencov, analytici preto varujú pred humanitárnou katastrofou obrovských rozmerov,“ tvrdí český expert. Jozef Klavec z Katedry politických vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda (UCM) v Trnave zase zdôrazňuje, že úspešné ťaženie sýrskej armády do veľkej miery závisí od podpory ruských bombardérov, iránskych revolučných gárd, ako aj ozbrojených skupín šiítov, pochádzajúcich z Afganistanu, Pakistanu a iných krajín, ktoré zmobilizoval a platí Irán. Spomenuté štáty Asadovi s bojmi či rekonštrukciou krajiny nepomáhajú náhodou. Sýrsky prezident napríklad len nedávno oznámil, že chce, aby ruské sily ostali v krajine dlhodobo, a to nielen pre pokračujúce ťaženie proti teroristom.
Moskva už pomáha Damasku aj s návratom sýrskych utečencov do vlasti. „Cieľom podpory zo strany Ruskej federácie je udržanie Baššára-al Asada pri moci. Irán takisto podporuje sýrsky režim, pretože na jeho území buduje iránske základne a takto sa stáva veľmocou a významným mocenským hráčom v oblasti.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.