Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Quo vadis, Turecko? Štvorica analytikov hodnotí Erdoganov režim

.matúš Dávid .svet

Recep Tayyip Erdogan má dosiaľ najväčšiu moc. Môže sa to prejaviť v domácej aj zahraničnej politike rozdeleného Turecka. Ako vidia budúcnosť mimoriadne dôležitej a strategickej krajiny, ktorá je mostom medzi Európou a Áziou, experti? Turkológom zo Slovenska i Česka sme položili tri kľúčové otázky.

Quo vadis, Turecko? Štvorica analytikov hodnotí Erdoganov režim AP/SITA Turecko, Ankara 25. jún 2018: Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan máva prívržencom svojej vládnucej strany.

recep Tayyip Erdogan priviedol Turecko k prezidentskému systému a upevnil si moc. Ako sa mu to podarilo?

Po prvé, a to je asi kľúčové, sa Erdoganovi v uplynulých rokoch podarilo hospodárskymi reformami naštartovať ekonomiku. Životná úroveň Turkov sa oproti 90. rokom výrazne zlepšila. Po druhé, vidinou vstupu do EÚ sa mu podarilo zlomiť chrbticu tureckej armáde, ktorá historicky chránila sekulárny charakter krajiny a ktorý sa teraz vláde AKP do značnej miery podarilo spochybniť. A po tretie, Erdogan ťažil z pocitov sociálno-konzervatívnych a nábožensky založených vrstiev, ktoré prejavujú antipatie k mestskej, vzdelanejšej a sekulárnej elite. To všetko ruka v ruke s centralizáciou moci, postupnou likvidáciou slobodných médií a posilňovaním policajného režimu. (Emil Aslan z Ústavu mezinárodních vztahů)

Erdogan sa do značnej miery opieral o nacionalistickú rétoriku, ale tiež o pocity ohrozenia krajiny, či už zvonka alebo zvnútra, obzvlášť po pokuse o puč. Problémy štátu vedel využiť vo svoj prospech, a to poukazovaním na potreby stabilnej vlády, samozrejme jeho vlády. Podmienky kampane pred týmito predčasnými voľbami neboli férové, podporovatelia Erdogana dominujú mediálnemu priestoru, opozícia je naďalej obmedzovaná čistkami po pokuse o puč. Aj stále platný výnimočný stav pomohol Erdoganovi posilniť pozíciu. (Kristýna Tamchynová z VŠE v Prahe)

Svoju úlohu zohrali tri hlavné faktory: ekonomika, nacionalizmus a ovládnutie verejnej sféry zo strany štátu. Množstvu Turkov sa po 16 rokoch vlády Erdoganovej strany AKP skutočne darí lepšie, ekonomika dlho a rapídne rástla. Najmä konzervatívne vrstvy, ktoré nikdy nepatrili k elitám, pocítili posilnenie svojho sociálneho postavenia. Ak sa pozrieme na volebnú mapu, vidíme, že Erdogan prehral v kurdských oblastiach a na celom západnom Turecku, teda pri pobreží Egejského mora či v Istanbule, ale bodoval v Anatólii. Zdvihla sa tiež vlna vlastenectva, a to najmä v súvislosti s vojenským zásahom v Sýrii, ktorý väčšina Turkov podporuje, ako aj vďaka vystupovaniu Erdogana na medzinárodnej scéne. Turci majú konečne pocit, že sa už neboja ozvať proti veľkým mocnostiam a Erdogan presadzuje ich národné záujmy. Tu vidíme paralelu s Putinom. A nakoniec zohralo veľkú rolu aj to, že narýchlo zvolané voľby neboli férové. Vláda kontroluje prakticky všetky médiá a priama kritika Erdogana je trestná.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite