minulý týždeň sa stali dve dôležité veci, ktoré dodávajú nádej, že stredná a východná Európa nie sú odsúdené na to, aby bez odporu napochodovali do ruského objatia. Stali sa v dvoch krajinách, ktoré sú pre vzťahy Európy a Ruska kľúčové: v Poľsku a na Ukrajine.
Prvou dôležitou vecou je táto: Poľsko žiada Spojené štáty americké, aby na jeho pôde umiestnili stálu vojenskú základňu. (V súčasnosti má Poľsko len rotujúce jednotky, ktoré striedavo fungujú na jeho území a na území pobaltských štátov.) Žiadosť o ňu zverejnilo poľské ministerstvo obrany v návrhu. „Vytvorenie takejto sily je nevyhnutné na to, aby predstavovala nespornú výzvu a odstrašenie stále rastúceho a nebezpečnejšieho postavenia Ruska, ktoré ohrozuje Európu," píše sa v dokumente. A stojí tam aj, že Varšava to nechce zadarmo. Ponúka investíciu v hodnote 1,7 miliardy eur, čo je takmer dve miliardy dolárov. Za to by si poľské ministerstvo predstavovalo, že Američania vybudujú trvalú základňu svojej tankovej divízie. V dokumente konkretizuje miesta, kde by základňa mohla byť. Oboznamuje s infraštruktúrou, uvádza lokality, kde by boli vhodné podmienky nielen pre vojakov, ale aj pre ich rodiny.
poliaci odmietajú byť obeťami
Poľsko ponúka finančnú motiváciu Američanom najmä preto, lebo súčasná administratíva, ale najmä prezident Donald Trump, sa netají skepsou, čo sa týka výdavkov na NATO. To, že USA odmietajú ťahať náklady na Severoatlantickú alianciu bez výraznejšieho prispenia jej členov, je známe. Ale Poliaci patria k menšine členských štátov, ktoré do NATO platia najmenej dve percentá z hrubého domáceho produktu. Teraz navyše ponúka Poľsko investíciu do základne. Je to dôležitý krok, a hoci nie je jasné, či sú Američania myšlienke permanentnej prítomnosti v Poľsku naklonení, určite u nich nie je bez šance. To vidieť aj z toho, že prvý, kto na návrh Poliakov verejne reagoval, bolo Rusko. „Postupná expanzia vojenskej štruktúry NATO k našim hraniciam samozrejme žiadnym spôsobom neprospieva bezpečnosti a stabilite na kontinente. Naopak, takéto činy vedú k protiopatreniam z ruskej strany,“ citovala v tejto súvislosti agentúra TASS hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova.
„Dobre vedieť, že niektoré krajiny v strednej a východnej Európe sa odmietajú nemo podriadiť ruskej agresii.“
Rusi sú pobúrení, ale nemôžu sa tváriť, že aj prekvapení. Poľsko chce permanentnú americkú základňu už od roku 1999, keď vystúpilo do NATO. Teraz však Poliaci spravili strategicky veľmi významný krok, keď sa nespoľahli len na internú medzivládnu komunikáciu. Vyšli so svojou žiadosťou na verejnosť. To na jednej strane zamedzilo rozličným konšpiračným špekuláciám, pretože dokument žiadosti o základňu nie je vôbec utajený. Na druhej strane to dalo signál Moskve, že Poliaci to s odhodlaním brániť sa proti ruskej agresii, či hybridnej alebo „klasickej“, myslia vážne. A ak sa niekto nazdáva, že v ére hybridných konfliktov nie je „klasika“ – zbrane, bojová technika, vojsko – vôbec zaujímavá, tak presný opak je pravdou. O priebehu a výsledkoch reálnych konfliktov stále rozhodujú zbrane. A to, čo je ešte dôležitejšie, teda prevencia, aby na reálne konflikty nedochádzalo, nezávisí len od diplomacie, ale práve aj od odstrašujúcej sily. V tom nie je svet o nič menej prostý – či komplikovaný – ako za studenej vojny. Poliaci vzali vážne nielen tento fakt, ale aj imperatív, že Európa sa má o svoju obranu väčšmi pričiniť aj sama, a zároveň nie tak, aby oslabila NATO.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.