americké letecké útoky v nedeľu úplne zničili hlavné iránske jadrové zariadenia. Vyhlásil to americký prezident Donald Trump potom, ako sa Washington zapojil do izraelskej vojny s Teheránom.

V televíznom prejave k národu Trump varoval, že Spojené štáty sa zničia ďalšie ciele, ak Irán rýchlo neuzavrie mier.

Intervencia amerického prezidenta, ktorý sľúbil, že sa vyhne ďalšej „navždy trvajúcej vojne“ v regióne, hrozí rozšírením konfliktu, keďže Irán vyhlásil, že ak sa Washington zapojí, čaká ho odveta.

„Dnes večer môžem svetu oznámiť, že útoky boli veľkým vojenským úspechom,“ povedal Trump a dodal, že ich cieľom bol kľúčový podzemný závod na obohacovanie jadrových zbraní vo Ford spolu so zariadeniami v Natanze a Isfaháne.

„Kľúčové iránske zariadenia na obohacovanie uránu boli úplne a totálne zničené. Irán, tyran Blízkeho východu, musí teraz uzavrieť mier,“ povedal Trump.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu zablahoželal Trumpovi k útokom a povedal, že „so spravodlivou silou Spojených štátov sa zmenia dejiny“.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Aragččí odsúdil americké útoky ako „nezákonné a zločinné“ a povedal, že jeho krajina má právo brániť svoju suverenitu. „Udalosti dnešného rána sú nehorázne a budú mať trvalé následky,“ napísal na sociálnej sieti. Irán si vyhradzuje všetky možnosti na obranu svojej suverenity, záujmov a obyvateľstva.

Krátko nato sa v Tel Avive ozvali sirény a z Jeruzalema bolo počuť výbuchy, keď iránska štátna televízia oznámila novú salvu odpálených rakiet.

Teherán v nedeľu uviedol, že po útokoch USA neboli zistené „žiadne známky kontaminácie“ a saudskoarabské regulačné orgány uviedli, že v oblasti Perzského zálivu „neboli zistené žiadne rádioaktívne účinky“.

Iránske médiá potvrdili, že bola napadnutá časť závodu Fordo, ako aj jadrové lokality Isfahán a Natanz.

Trump vo štvrtok povedal, že sa „do dvoch týždňov“ rozhodne, či sa pripojí k izraelskej kampani, čo mnohí vnímali ako okno diplomatickej príležitosti. Ale rozhodnutie republikánov zaútočiť na Irán prišlo oveľa skôr. Trump, ktorého sprevádzali viceprezident J. D. Vance, minister obrany Pet Hegseth a minister zahraničných vecí Marco Rubio, vyhlásil, že budúce útoky budú „oveľa rozsiahlejšie“, pokiaľ Irán nedosiahne diplomatické riešenie. „Pamätajte, že zostáva veľa cieľov,“ povedal.

Trump sa však o zmene režimu nezmienil, hoci minulý týždeň varoval, že iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí je „ľahkým cieľom“.

Americké médiá informovali, že nálet na iránske jadrové lokality vykonali bombardéry B-2, ktoré zhodili takzvané „bunkrové bomby“ spolu s ponorkami odpaľovanými strelami Tomahawk.

Trump na svojej sociálnej sieti uviedol, že „všetky lietadlá sú bezpečne na ceste domov. Gratulujeme našim skvelým americkým bojovníkom.“

Trump varoval Irán pred „akýmkoľvek odvetným opatrením“. Irán a jeho spojenci už predtým zaútočili na americké vojenské základne v regióne.

Iránski spojenci v Jemene v sobotu pohrozili obnovením útokov na americké plavidlá v Červenom mori, ak sa Washington zapojí do vojny.

Spojené štáty pred útokmi „upozornili“ aj kľúčového spojenca Izrael, povedal agentúre AFP vysokopostavený predstaviteľ Bieleho domu.

Irán popiera, že by sa snažil o atómovú bombu. Iránske revolučné gardy medzitým v nedeľu ráno oznámili, že proti „strategickým cieľom“ po celom Izraeli boli vypustené drony.

Americké vojenské útoky na Irán hrozia aj vyvolaním politického napätia v USA. Táto záležitosť spôsobila rozkol v Trumpovom hnutí „MAGA“, pričom mnohí kľúčoví republikánski podporovatelia vyzývajú Trumpa, aby sa vyhol zaťahovaniu Spojených štátov do ďalšej vojny.

Popredný americký demokrat Hakeem Jeffries povedal, že Trump riskuje „zapletenie USA do potenciálne katastrofálnej vojny na Blízkom východe“, zatiaľ čo iní ho obviňujú z obchádzania Kongresu.

komentár Martina Mojžiša

Tri základné otázky týkajúce sa amerického leteckého útoku na podzemné zariadenia iránskeho jadrového programu znejú nasledovne: Bol tento útok oprávnený? Bol tento útok úspešný? Aké bude mať tento útok následky?

Odpoveď na prvú otázku je jednoduchá. Podľa rezolúcie Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Irán nesplnil svoje záväzky v oblasti nešírenia jadrových zbraní. Totalitný režim v Iráne pritom stojí (okrem iného) aj za strašidelným teroristickým útokom Hamasu zo 7. októbra 2023. Jadrový program takéhoto režimu má byť zničený, bez ohľadu na to, ako ďaleko je od výroby jadrových bômb.

Čo sa týka druhej otázky, tam máme zatiaľ odpovede najmä od Donalda Trumpa, čo je extrémne nespoľahlivý zdroj. Ale aj notorický klamár môže niekedy hovoriť pravdu. A vzhľadom na predchádzajúce zničenie veľkej časti iránskej protivzdušnej obrany Izraelom, malo americké letectvo všetky predpoklady na úspešný zásah. Takže napriek Trumpovým slovám o úspechu to naozaj mohla byť extrémne úspešná vojenská operácia.

Na tretiu otázku sa odpovedá najťažšie, pretože sa týka budúcnosti. Z vojenského hľadiska však Irán vyzerá v tejto chvíli extrémne zraniteľný, takže eskalácia asi nie je v jeho záujme. U náboženských fanatikov človek síce nikdy nevie, ale práve ten fanatizmus môže byť pre nich osudný. Či už osud príde zvonku, alebo znútra. Takže je celkom možné že letecký útok na iránske jadrové zariadenia je zásadným krokom nie k eskalácii, ale k deeskalácii napätia na Blízkom východe.