butler je v mnohom pokračovateľkou Beauvoirovej a jej boja proti esencializmu, ktorý v otázke ľudskej identity potiahla od pohlavia až k genderu, teda rodu. Ako to spravila a ako s tým súvisí jej kľúčový koncept tzv. performativity, sa dozvieme o chvíľu.

performativita nie je herectvo

Judith Pamela Butler sa narodila v 1956 v Clevelande v americkom štáte Ohio, má 66 rokov a na svojej alma mater Yale University získala bakalársky, magisterský aj doktorský titul z filozofie. Od 1993 je profesorkou na Kalifornskej univerzite v Berkeley a od vydania jej knihy Gender Trouble v 1990 (v slovenčine ako Trampoty s rodom) sa z nej stala celosvetovo uznávaná filozofická autorita na problematiku rodovej identity. Toto jej dielo môžeme právom nazývať ako základ, na ktorom vyrástli akademické disciplíny ako rodové štúdiá a queer teória.

Ak by ste si o Butlerovej a jej filozofii mali zapamätať len jednu jedinú vec, potom je to jej adaptácia takzvanej performativity na naše chápanie rodu. Čo je to tá performativita, prečo to nie je úplne inovácia z jej filozofickej dielne, ale prečo je to práve ona, kto ju prvýkrát aplikoval na chápanie našej rodovej identity?

Performativita, i keď má blízko k tomu, čo už aj v slovenčine poznáme pod anglickým slovom performance, nie je o nejakom púhom hereckom predstavení, divadle či hraní roly. Nie je to tak, pretože v divadelnom chápaní táto rola existuje aj mimo hercovho stvárnenia, môže ju hrať viac hercov naprieč časom.