od piatku 17. februára do nedele 19. februára prebehlo veľmi významné podujatie: Mníchovská bezpečnostná konferencia. O čom sa na nej hovorilo?
Tohtoročná Mníchovská bezpečnostná konferencia bola významná najmä tým, že ponúkla priestor na vyhodnotenie spoločného postupu Západu rok po začiatku ruskej invázie Ukrajiny a ďalšiu perspektívu. V zákulisí panovala zhoda, že hoci sa vojna zrejme v tomto roku neskončí, aj tak jej vývoj do leta výrazne predurčí celkový výsledok. Zazneli obavy, dokedy Ukrajina vydrží finančne, materiálne aj vojensky – pretože pri bojoch okolo Bachmutu a pri zadržiavaní ruskej ofenzívy zomiera príliš veľa ukrajinských vojakov, a to najmä tých profesionálnych a najskúsenejších.
Takisto zaznel apel na spojencov, že dodávky zbraní a munície pre Ukrajinu, ktoré prebehnú v najbližších týždňoch, sú omnoho dôležitejšie ako tie, ktoré sa môžu uskutočniť povedzme o pol roka. V tomto kontexte sa konečne blysol nemecký kancelár Scholz: hoci mu dlho trvalo, kým urobil rozhodnutie ohľadne tankov Leopard, teraz vyzýval európskych spojencov, aby sa k pripraveným dodávkam z Nemecka čo najskôr pripojili. Mohol si dokonca rypnúť, že tí najhlasnejší kritici Nemecka teraz váhajú alebo postupujú pomaly.
Ďalšími hlavnými témami konferencie boli postoje globálneho Juhu k vojne na Ukrajine a zhovievavejší postoj voči Rusku, politika Číny a tiež aktuálne dianie inde vo východnom susedstve EÚ, napríklad v Moldavsku. Na okraji konferencie spoločne rokovali lídri Arménska a Azerbajdžanu so šéfom Európskej rady Charlesom Michelom v zabehnutom formáte a potom osobitne s americkým ministrom zahraničia Blinkenom. Bol to ďalší signál, že sprostredkovateľskú úlohu po nedávnej vojne o Náhorný Karabach teraz po Rusku preberá Európska únia, kým Spojené štáty to skôr monitorujú a podporujú z úzadia.
hovorilo sa v Mníchove aj o našom stredoeurópskom regióne?
Z hľadiska nášho regiónu bola zaujímavá prítomnosť poľského prezidenta Dudu a premiéra Morawieckeho – absolvovali stretnutie vo forme tzv. Weimarského trojuholníka s francúzskym prezidentom a nemeckým kancelárom. No ani jeden z nich sa nedostal do niektorého z hlavných panelov konferencie. V zákulisí aj na sociálnych sieťach tak Poliaci – respektíve prívrženci súčasnej vlády – dosť zúrili a brali to ako ďalší nemecký „naschvál“. Na rozdiel od minulých rokov na Mníchovskej konferencii tentoraz celkom zasvietili Česi, ktorí tam mali ministra zahraničia Lipavského aj novozvoleného prezidenta Petra Pavla.
„Orbánovo Maďarsko stavilo na východný vektor a dlhodobý ústup Spojených štátov z Európy, zatiaľ čo Poľsko hrá na presný opak.“
Česi sa teraz vezú na vlne svojho vydareného predsedníctva EÚ, dobre sa prezentujú, majú jasné a konzistentné odkazy. Kontrastovala s tým neúčasť čelných predstaviteľov Slovenska – asi prvýkrát po dlhých rokoch sme na Mníchovskej konferencii nemali zastúpenie na politickej úrovni. Myslím, že prezidentka Čaputová tak ako vlani, aj teraz mala pozvánku aj ponuku do jedného z hlavných panelov. Ale od pádu vlády je oveľa viac zaneprázdnená domácimi záležitosťami. Určite bol pozvaný aj minister zahraničných vecí Rastislav Káčer, ale pri dočasne poverenej vláde máte jednoducho slabší mandát aj záujem partnerov. Povedal by som, že to bola nevyužitá príležitosť, ale asi aj logický dôsledok vleklej vnútornej krízy, ktorá sa ďalej prehlbuje.
v poslednom čase sa skloňuje Čína ako možný ďalší hráč v konflikte Rusko verzus Západ. Na Mníchovskej konferencii bol čínsky top diplomat Wang I. Čo jeho prítomnosť znamenala?
Áno, Wang bol jedným z hlavných hostí, jeho vystúpeniu sa venovala veľká pozornosť. Jeho príchod bol súčasťou jeho diplomatickej cesty po západnej Európe. V Mníchove hovoril o tom, že Čína chystá svoj „mierový plán“. Tu sa spomínala aj otázka globálneho juhu, ktorý sa na vojnu na Ukrajine díva ako na problém Európy a Západu – a zo sankcií voči Rusku má skôr obavy.
Odtiaľ cestoval Wang do Budapešti a potom do Moskvy. Jeho zastávka v Budapešti bola dôležitým politickým signálom, vrátane spoločného čínsko-maďarského vyhlásenia k vojne na Ukrajine na úrovni šéfov diplomacií. Došlo k tomu deň pred vystúpením amerického prezidenta Bidena vo Varšave, kde Biden podčiarkol jednotu Západu a stretol sa s hlavami štátov krajín východného krídla NATO. Mimochodom, na tejto schôdzke vo Varšave bola maďarská prezidentka Katalin Nováková a odsúhlasila spoločné stanoviská, voči ktorým sa krátko predtým ohradil maďarský minister zahraničia Szijjártó. Nie je to schizofrénia, majú to podelené: prezidentka udržiava vzťahy so západnými spojencami, Szijjártó buduje vzťahy s tými východnými a dohaduje nové kontrakty, ktoré nemajú príliš transparentné financovanie.
V dôležitom výročnom prejave cez víkend predseda maďarskej vlády Viktor Orbán vysvetlil, že tak to je v poriadku. Maďarsko je teraz otvorené novým partnerstvám na všetky svetové strany, hlavne ak na tom niekto doma zarobí – teda z vládnej garnitúry. Na pozadí ruskej vojny na Ukrajine sa tak v strednej Európe prehlbuje geopolitický rozkol. Orbánovo Maďarsko stavilo na východný vektor a dlhodobý ústup Spojených štátov z Európy, zatiaľ čo Poľsko hrá na presný opak.
autor pôsobí v Nemeckej rade pre zahraničné vzťahy (DGAP) a venuje sa tam strednej Európe a západnému Balkánu.
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.