rozhodovanie o peniazoch, ktoré EK zadržiava Maďarsku z dôvodu nedostatkov právneho štátu, sa rysuje ako zatiaľ najvážnejší rubikon, na ktorom môže „prísť k úrazu“ dosiaľ najlepšia stránka (tvár) tejto vládnej garnitúry.

Hoci karty sú rozdané jasne, predznamenávajú komplikované scenáre a neurčitú koncovku. Po tom, čo maďarský minister financií na Ecofine vetoval 18-miliardovú pomoc EÚ pre Ukrajinu, sa pokladá za vysoko pravdepodobné (takmer isté), že prípadnú zmenu na samite premiérov Orbán podmieni uvoľnením 7,5 miliardy z kohéznych fondov. Peňazí, na ktoré je v krízach po uši zahrabané Maďarsko nesmierne odkázané. (Jeden príklad: Ak miliardy neprídu, nebude na sľúbené 20-percentné zvýšenie platov učiteľov, ktorí takmer celú jeseň štrajkujú.) Takýto potenciálny pakt „ak nám uvoľníte peniaze, my uvoľníme tie ukrajinské“, ktorý naznačil za české predsedníctvo minister Stanjura slovami „rozhoduje sa v balíku“, je morálne i politicky vysoko pochybný. Z mechanizmu právneho štátu robí totiž obchodný artikel. „Delikvent“ – tentoraz Maďarsko, v budúcnosti však hocikto – sa sankcii môže vyhnúť, ak bude vydierať vetom v hlasovaní, kde sa žiada jednomyseľnosť.