zastavenie stíhania Kaliňáka a Fica aplikáciou už legendárneho paragrafu 363 je megaškandál. Za vôbec najhorší v dejinách slovenskej prokuratúry sa nedá označiť len preto, že si ešte pamätáme telefonát Kočner – Trnka i videozáznam Počiatek – Trnka. Niežeby sa verdikt vecne líšil od predchádzajúcich použití tri-šesť-trojky od Žilinku. Kaliňák a Fico sú však symboly symbolov, ktoré definujú éru Slovenska ako „mafiánskeho štátu“.

Už obligátne konštatovanie, že o vine či nevine má rozhodovať nezávislý súd, nie jeden paragraf v rukách generálneho prokurátora, sa patrí opakovať na prvom mieste. Príznakovejšie pre dnešok je však niečo iné: „Amnestovaním“ dvoch symbolov zneužívania politickej moci Žilinka vysmial objednávku celej spoločnosti, ktorá po vražde Kuciaka a jeho partnerky volala po očistení politiky a verejného života.

Keby Fica a Kaliňáka oslobodil súd, v poriadku. Napriek odlišným indíciám by sme sa zmierili s výkladom, že to, čo tu pred aprílom 2020 vládlo, nebolo zločineckou organizáciou (hoci jeden oslobodzovací výrok nemusí zjavovať celú pravdu).