s bežiacim motorom a vrtuľou za chrbtom som sa rozbehol v ústrety zapadajúcemu Slnku. Ten okamih vzlietnutia je mystický. K pohybu, ktorý je mozgu známy, sa pridá ešte tretí rozmer. Stúpate. Všetko pod nohami sa zmenšuje a krajina sa rozprestiera do čoraz väčšej diaľky. Človek sa cíti čoraz menší a stratenejší. Nedá sa zastaviť a porozmýšľať, kam ďalej, alebo to predýchať. Byť stále v pohybe je najpodstatnejšia podmienka lietania. 

Čím je pilot vyššie, tým viac na neho dolieha samota. Tisíce metrov vzduchu pod nohami nie sú pre každého. V istej chvíli je človek nasýtený. Aj ja sa približujem opäť k zemi, chcem pozorovať ľudí. Policajti, ktorí kohosi pokutujú na diaľnici, mi odkývajú. Prebudil som v nich dieťa. Chodci zakláňajú hlavy. Deti výskajú a skáču. Husi a kačky na dvoroch sa rozbiehajú k vzletu, ale zastaví ich plot. Rady by sa pridali. Nie každý môže.