Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

.popcorn Juraja Malíčka: Dinománia na pokračovanie

.juraj Malíček .stĺpčeky .kultúra

Dinosaury. Vlastne ani neviem, ako sa mi bez nich podarilo vyrásť. Iste, poznali sme ilustrácie Zdeňka Buriana a všetci sme sa chceli plaviť po rieke času do minulosti ako hrdinovia Zemanovej Cesty do praveku, ale veru, nespomínam si, že by dinosaury v mojom detstve hrali inak nejakú výraznejšiu úlohu, a o fenoméne či mánii sa vôbec nedalo hovoriť.

.popcorn Juraja Malíčka: Dinománia na pokračovanie

alebo si to len nepamätám správne, no tak či onak, vypuknutie dinománie mám spojené s prvým Jurským parkom Stevena Spielberga z roku 1993. To už som bol veľký, skoro dvadsiatnik, takže hoci ma film nadchol, žiadny špeciálny vzťah k dinosaurom som si nevybudoval. O to viac ma však bavilo sledovať, ako sa na dinosaurov namotali deti. Cudzie, samozrejme, ktorým som robil vedúceho v tábore, ale aj deti z rodiny, synovci a netere, a tak vôbec, všetci frčali na dinosauroch.

Hmmm, móda, vravel som si, ono to prejde. Akurát, že nič také sa nestalo: ako sa dinománia v tých deväťdesiatkach začala, tak trvá. Dcéra mohla mať tak tri roky, keď ju to chytilo, a draplo ju to teda poriadne.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite