Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.otázniky Antona Vydru: Stratené raje

.anton Vydra .stĺpčeky .otázniky Antona Vydru

Jorge Luis Borges v jednej zo svojich básní – Vlastníctvo včerajška – píše, že nejestvujú iné raje ako raje stratené. Píše to z osobnej skúsenosti, takže nemám dôvod neveriť mu. Chce tým totiž povedať, že v skutočnosti je naše len to, čo sme stratili. Ako to?

.otázniky Antona Vydru: Stratené raje

každý mýtus o raji je magický. A keďže je to mýtus, v hĺbke vyjadruje aj náš ľudský údel: vytrvalo sa ohlasujúcu túžbu vrátiť sa a zotrvať čo i len na okamih v niečom bezstarostnom, príjemnom a podmanivom. V lonách matiek – povedal by azda psychoanalytik a otvoril by tým dvere k ďalšiemu mýtu. Mýty sa kopia jeden na druhý: veď čo iné než mýtus je otvorenie dverí – kľúčom?

Lenže rajské záhrady v našich predstavách sú sotva vecou spomienok na reálne udalosti: sú to vysnívané fantázie. Aký je tvoj obraz záhrady, taký bude aj tvoj raj. Ovocný sad za domom plný jabloní a sliviek je iný typ záhrady než tá Luxemburská v Paríži alebo záhrada pri zámku Versailles. Veď aj oddych v nich je iný. Už len z týchto dvoch imaginácií sa rodia odlišné mýty o relaxovaní. Ktovie, aká bola záhrada Epikurova?

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite