ako tak naštvaného Voltaira Ježiš počúval, zakaždým mu kontroval. Zabíjali? No ja som nič také nekázal. Že sú verní len tí, ktorí navštevujú tieto a nie iné chrámy? Ale ja som nijaký chrám nepostavil. Že treba chodiť na púte? No prečo by malo byť nejaké miesto významnejšie než iné miesta? Že sa treba modliť po latinsky alebo po grécky? Ale ja som ani jedným z týchto jazykov nehovoril.

Voltaire počúval odpoveď za odpoveďou a nakoniec dodá čosi takéto: že aj on je takým nekresťanom ako tento Kristus. A bol ochotný krátko pred svojou smrťou zmieriť sa s ním.

Každý, kto trochu pozná dejiny západného myslenia, vie, že Voltaire je predstaviteľom toho najprudšieho voľnomyšlienkárstva, ktorému sa protivil akýkoľvek fanatizmus a nesloboda. Tak ako búšil do vtedajšej cirkvi, jej hodnostárov, pokrytectva a poverčivosti, takisto nenechal nitku suchú ani na militantných ateistoch, ktorí v rovnako intenzívnom fanatizme upierali slobodu veriacim.