Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slavomíra Henčeková: Bude možné trestať vraždy na hraniciach?

.slavomíra Henčeková .stĺpčeky .spoločnosť

V návrhu novely Trestného zákona z dielne ministerstva spravodlivosti sa objavila vetička, ktorá naznačuje, že by po novom bolo možné trestne stíhať vraždy na hraniciach spáchané pred rokom 1989. Problém je len v tom, že to nie je celkom tak.

Slavomíra Henčeková: Bude možné trestať vraždy na hraniciach?

v roku 1952 plával iba jedenásťročný Jozef Galus na drevenej doske po rieke Morava v blízkosti hradu Devín. Bol dieťa a bolo to zjavné. To však nijak nebránilo pohraničnej hliadke, aby na neho nezačala strieľať – z guľometu, samopalov a aj z niekoľkých pušiek. Len z guľometu bolo na chlapca vystrelených 140 nábojov. Zabili ho za pár sekúnd. A pritom ho možno len odvial vietor. Jeho prípad však zďaleka nebol jediný.

Bývalý režim priniesol veľa zlého. To, že boli strieľaní na hraniciach tí, ktorí chceli ujsť za lepším životom na Západ, patrí však k tomu najhoršiemu. Rozkaz znel jasne: „Nesmí projet za žádnou cenu!“ A rozkaz je rozkaz, čo je podľa mnohých dostatočné ospravedlnenie dokonca aj pre vraždu. V rokoch 1948 až 1989 bolo pri snahe o prekročenie hranice zabitých odhadom okolo 420 ľudí. Slovensko sa s týmito vraždami nikdy nevyrovnalo – historicky, ale predovšetkým nie právne. Nikto nebol potrestaný, hoci sa vo väčšine prípadov vie veľmi presne, kto a na koho strieľal. Nikto nebol potrestaný napriek tomu, že takéto tresty v susedných krajinách padali, a dokonca ešte stále padajú.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite