ďalšiu epizódu fraškovitého príbehu o referende zažilo Slovensko na parlamentnej pôde. „Okrúhly stôl“, ktorý zvolal Boris Kollár, ešte zvýraznil jeho pozíciu vnútornej opozície vo vládnom spolku. Skutočnosť, že ostatné tri koaličné strany sa na ňom nezúčastnili, však nevychádzala z ich principiálneho presvedčenia, že skracovať volebné obdobie hlasovaním ľudu je neorganický zásah do behu zastupiteľskej demokracie. Dôvodom pre neúčasť bolo, že predčasné voľby a politická procedúra, ktorá by k nim viedla, je len propagandistická hra Fica a Pellegriniho, ktorí by si tým na dlhé mesiace vyrobili kampaň. To je iste pravda, ale po verdikte ÚS o protiústavnosti otázky, ktorú spísal Smer, sa najmä Matovič a Sulík zaklínali, že občania majú právo na odvolanie vlády, takže novelu ústavy v tomto zmysle by nevylučovali. 

Žiaľ, do vyšinutej debaty vtedy vstúpila i prezidentka so statementom, že v prípade správne sformulovanej otázky referendum obratom vyhlási. Niežeby v situácii otázky súladnej s ústavou mala inú voľbu, politicky však akoby legitimizovala postupy, aké nemajú  – až na dve nepodstatné výnimky – vo svete precedens.