do kancelárskeho kresla smeruje Olaf Scholz. Exminister financií Merkelovej vlády a predseda konkurenčnej SPD doviedol socialistov k najtesnejšiemu volebnému víťazstvu, čím prelomil víťaznú sériu CDU/CSU cez štyri volebné obdobia.
Skutočnosť, že SPD nebude vládnuť sama, ale v semaforovej koalícii so zelenými a liberálmi, predznamenávala dlhé rokovania o koaličnej zmluve. Najmä dve menšie strany prichádzajú do vlády s dramatickými programovými rozdielmi, o ktorých sa nemálo insiderov domnievalo, že sú fakticky nezlučiteľné. Dva mesiace tvrdých rokovaní, z ktorých – na obrovský rozdiel od Slovenska – neunikali do médií nedotiahnuté preddohody a podrobnosti, sa napokon prevtelili do 170-stranovej koaličnej zmluvy. Tak trochu pripomína tú rakúsku, kde sa vo vláde stretli ľudovci so zelenými – v tom zmysle, že strany sa nesústredili na hľadanie kompromisov v jednotlivých oblastiach, kde sú si vzdialené, ale svoje prioritné agendy si rozdelili tak, aby sa vzájomne obchádzali.
Zelení si takto vydupali superministerstvo pre ekonomiku aj s klimatickou zmenou a životným prostredím, zatiaľ čo FDP získala vytúžený rezort financií pre svojho predsedu Lindnera. Analýzy zdôrazňujú, že koalícii sa takto podarilo obísť pascu minimálnych programových prienikov, v ktorej zvykli uviaznuť najmä vlády CDU/CSU s SPD. Iste, autonómia rezortných politík neplatí absolútne, Zelení museli napríklad upustiť od spoločných európskych dlhopisov, čo bola veľká upútavka v ich programe, liberáli zasa nepresadili ešte prísnejší ústavný zákaz ďalšieho zadlžovania štátu ani absolútny zákaz zvyšovania daní. A aj dlhová brzda, ktorú majú v ústave, sa bude počítať o čosi benevolentnejšie.
Do toho, či nové súručenstvo bude trvalo udržateľné, prehovoria aj personálie, kde sa už bez dobrej vôle ku kompromisom neobídu. Hoci zdiaľky nevidno do predností a slabín ministerských nominácii, dá sa postulovať, že nezrelé ani nekompetentné osobnosti sa v nemeckej vláde, znovu na veľký rozdiel od slovenskej, nevyskytnú. Jednoznačne lepšie pre vládnutie – doma aj navonok – bude, že Scholz nepatrí k radikálnej, ale umiernenej časti nemeckej sociálnej demokracie. Dá sa teda spoľahnúť, že hoci v zahraničnej politike sa očakávajú zmeny, Scholzovi vydrží predsavzatie neodkláňať sa zo stôp, ktoré vyšliapala Merkel.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.