Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.pohľad Veroniky Brunckovej: November a jeho ľudia

.veronika Bruncková .stĺpčeky .pohľad veroniky brunckovej

Dňa 17. novembra sa konali protesty proti pandemickým opatreniam vlády a zrejme aj proti pandémii samej. Ktovie, proti čomu vlastne? Už druhý rok po sebe však tribúny v uliciach viedli komunisti (aj ex-, aj post-) a poslanci, ktorí sa kedysi otvorene hlásili k fašizmu. Podarilo sa im ukradnúť najväčší symbol novembra ´89?

.pohľad Veroniky Brunckovej: November a jeho ľudia

hoci ich hlasitosť a počet nezľahčujem, zdá sa mi, že majú príliš malú moc, aby zatriasli tak silným symbolom étosu Novembra, ktorý väčšina spoločnosti vníma. Darí sa im však hrať na dve dôležité struny slobodnej spoločnosti – dialóg demokracie a váhu slova totalita.

Pandémia nás od seba fyzicky delí, a tým sa zmenšuje aj priestor na dialóg. Do toho je potrebné konať rýchlo a nečakáme na slová iných. Prijímanie opatrení sa nedeje v racionálnom dialógu, a preto tak neprebieha ani ich nasledovanie. Inými slovami, všetci toho máme po krk. Do toho prichádzajú šialení politici opozície, ktorí túto emóciu eskalujú a zvolávajú ľudí vybúriť sa na námestia, na sociálne siete či pred domy lekárov. Volajú ich bojovať proti akejsi „totalite“ bez ohľadu na dobro celku. Aj za cenu, že po ich účasti na zhromaždení bez rúšok zomrú.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite