hoci ich hlasitosť a počet nezľahčujem, zdá sa mi, že majú príliš malú moc, aby zatriasli tak silným symbolom étosu Novembra, ktorý väčšina spoločnosti vníma. Darí sa im však hrať na dve dôležité struny slobodnej spoločnosti – dialóg demokracie a váhu slova totalita.

Pandémia nás od seba fyzicky delí, a tým sa zmenšuje aj priestor na dialóg. Do toho je potrebné konať rýchlo a nečakáme na slová iných. Prijímanie opatrení sa nedeje v racionálnom dialógu, a preto tak neprebieha ani ich nasledovanie. Inými slovami, všetci toho máme po krk. Do toho prichádzajú šialení politici opozície, ktorí túto emóciu eskalujú a zvolávajú ľudí vybúriť sa na námestia, na sociálne siete či pred domy lekárov. Volajú ich bojovať proti akejsi „totalite“ bez ohľadu na dobro celku. Aj za cenu, že po ich účasti na zhromaždení bez rúšok zomrú.