ide o krátky úsek genetickej informácie (DNA) pozostávajúci z krátkych oblastí s opakujúcim sa genetickým kódom. Jeho primárnou úlohou je ochrana baktérií pred vírusmi – a tak to bolo až do roku 2012, keď si bystrí inžinieri povedali, že by mohli sekvencie CRISPR a nimi navádzaný enzým Cas9, využiť ako užitočný systém na genetickú úpravu DNA – akési biologické nožnice.
Odvtedy sa výskum a aplikácie CRISPR-u začali rapídne rozširovať až sa CRISPR stal jedným z najsľubnejších nástrojov medicíny budúcnosti. Mnohí lekári a vedci sa nádejali, že CRISPR dokáže cielene opravovať chyby v našej genetickej informácii, ktoré stoja za prepuknutím mnohých ochorení. Od rakoviny cez degeneratívne ochorenia až po závažné genetické poruchy.
Lenže biológia a príroda majú vždy pre nás niekoľko prekážok. Napríklad veľkosť enzýmov Cas9, ktoré sú navádzané sekvenciami CRISPR, prekážala použitiu tejto metódy v ľudských bunkách. V praxi sa teda približne iba 1 percento CRISPR sekvencií javilo ako využiteľných aj pri ich modifikácii – napríklad pri génových terapiách.
Vedcom zo Stanfordu sa však podarilo navrhnúť nový CRISPR systém s názvom CasMINI. Tento menší systém má potenciál zlepšiť presnosť geneticky modifikovaných imunitných buniek zabíjajúcich tie nádorové či liečiť doteraz neliečiteľné genetické choroby postihujúce svaly, oči a pečeň. Úspech CasMINI spočíva vo viac než polovičnej redukcii „veľkosti” pôvodného CRISPR-Cas9 systému prostredníctvom toho, že vymení enzým Cas9 za nový, omnoho menší enzým Cas12f. „Pokiaľ definujete CRISPR-Cas9 ako genetické nožnice, tak potom je CasMINI švajčiarsky nožík.“ Túto analógiu zvolil Prof. Stanley Qi, vedúci tímu, ktorý CasMINI objavil, pre opísanie systému CasMINI.
Ako vidno, aj zmenšujúce sa molekuly nás môžu míľovými krokmi posúvať k liečbe tých najnáročnejších doposiaľ nevyliečiteľných chorôb.
Tento článok je inšpirovaný príspevkom z internetovej stránky Fierce Biotech.
Stĺpčeky vychádzajú s prispením Matúša Mlynára z Gymnázia Jura Hronca.