Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.otázniky Antona Vydru: Čas Minervinej sovy

.anton Vydra .stĺpčeky .otázniky Antona Vydru

Spomedzi veľkých symbolov západnej kultúry má u nás špecifické miesto sova, obzvlášť sova rímskej bohyne Minervy, u Grékov Pallas Atény. Je znakom mudrcov, učencov, filozofov, intelektuálov, jednoducho, všetkých tých, ktorí sa usilujú nejako hlbšie pochopiť zmysel ľudskej existencie alebo diania naokolo.

.otázniky Antona Vydru: Čas Minervinej sovy

arthur Schopenhauer raz napísal, že podnetom na to, že sa sova stala Aténiným vtákom, mohlo byť nočné štúdium učencov. Iste, veľa takých číta, študuje, premýšľa alebo píše práve v nočných hodinách alebo aspoň v prítmí svojich príbytkov, knižníc, katedier či chrámov. Prítmie, tiene dokážu vytvoriť nočný čas aj počas pravého poludnia. Je to vec atmosféry, je to scéna, ktorú si navodzujeme, aby sme mohli vykonávať svoju prácu tak, ako nám to najlepšie vyhovuje.

Sovy sú vtákmi filozofov oddávna, o čom svedčí aj grécke úslovie, že do Atén nemá zmysel vláčiť sovy, čiže ďalších a ďalších filozofov. Mali ich tam už dosť a možno ich už mali aj plné zuby. No keďže je sova lesný vták, z metafory vyplýva aj to, že Atény boli lesom filozofov. Presnejšie, boli húštinou najrozličnejších filozofických koncepcií, ktorými to v meste len tak hučalo. Alebo skôr húkalo.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite