dejiny morálky, ako ich predstavil Lipovetsky v Súmraku povinnosti (prvýkrát v roku 1992), mali svoju hodnotu. Začínali sa v morálke príkazu: najprv božského, potom kňazského, neskôr príkazu panovníka, ktorý mal moc a oprávnenie príkaz vydať. Všetky tieto príkazy niesli výrazne náboženskú stopu, a to aj bez ohľadu na to, že sa nie vždy odvolávali na posvätno.

Až osvietenstvo začalo, počnúc 17. storočím, túto morálku nahrádzať novým typom etického správania – povinnosťou, ktorej najväčším hlásateľom sa stal Immanuel Kant. Morálka povinnosti už nepotrebovala Boha ani príkaz panovníka, lebo zákonodarcom sa mal stať jednotlivec sám, ktorý objavil morálku v sebe samom: Je mojou povinnosťou konať tak a tak vo vzťahu k ostatným.