počas mojich študentských čias sa vyučoval takýto „moderný“ výklad tohto javu: Ježiš kázal o láske k blížnemu tak úchvatne, že mnoho ľudí sa jednoducho začalo deliť s proviantom, ktorý si priniesli so sebou. A ono to očividne postačovalo pre všetkých, a ešte zvýšilo dosť aj pre chudobných. A poučenie z tohto príbehu? Keby sme boli menej egoistickí a viac sa dokázali podeliť, nebolo by na svete viac hladu. Tak sa vysvetľoval a dodnes ešte vysvetľuje zázrak rozmnoženia chlebov.

Myslím si však, že toto vysvetlenie je historicky neudržateľné, hoci obsahuje kúsok pravdy. Ľudia v tých veľkých zástupoch, ktoré nasledovali Ježiša, boli zväčša chudobní. A Ježiš má starosť, že nebudú mať čo jesť. Uvažuje: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“

Učeníci ho upozorňujú na to, že ani zďaleka nemajú toľko peňazí, aby mohli kúpiť chlieb pre päťtisíc ľudí. A päť jačmenných chlebov a dve ryby, ktoré ponúkol malý chlapec? Čo to je pre toľkých ľudí?