život je ako plavba cez oceán. Veľa kultúr verí v takýto obraz životnej cesty. Narodenie je začiatkom cesty. A vďaka smrti sa dostaneme na druhý breh, do krajiny večného života. Samotná plavba je však spojená s nebezpečenstvami rôzneho druhu. Loď sa môže dostať do prudkej búrky. V krajnom prípade loď stroskotá a voda sa stane hrobom. Kedysi boli námorné plavby veľkým rizikom, lode bez motora, odkázané len na veslá a plachty. Ale katastrofa Titaniku nás prinútila uvedomiť si, že aj v moderných časoch číha na otvorenom mori nebezpečenstvo. A takmer denne prichádzajúce správy o utečencoch, ktorí sa utopili v Stredozemnom mori, sú toho tiež dôkazom.
Väčšina Ježišovho verejného života sa odohrávala v blízkosti „Galilejského mora“, ako sa tiež zvykne nazývať Genezaretské jazero. Znova a znova vidíme Ježiša, ako sa plaví po tomto jazere v rybárskom člne so svojimi učeníkmi, medzi ktorými sú aj bývalí rybári. Evanjeliá opisujú niektoré dramatické momenty na tomto prírodnom krásnom jazere. Lebo keď vietor vanúci z Golanských výšin rozvíril vodu, dokázalo sa zrazu zmeniť na rozzúrenú príšeru.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.