práve Jefferson, Smith, Hume či Burke položili ideové základy úspešnej civilizácie, v ktorej žijeme. Dnes ich však znovu podkopávajú kolektivistické prístupy, ktorými sa politici snažia pod rôznymi zámienkami a politickými zafarbeniami predizajnovať spoločnosť. Duch kolektivizmu presiakol do liberalizmu i do konzervativizmu. Pripomeňme si preto ich spoločné a dopĺňajúce sa korene z 18. storočia. 

Ich východiskom je individualita človeka s jeho jedinečnosťou a slobodou voľby – a zároveň jeho nedokonalosť, omylnosť, hriešnosť a rozumové obmedzenia. Znamená to dôveru v slobodné konanie jednotlivca a jeho spoluprácu s inými, no v mantineloch zodpovednosti a všeobecných pravidiel. Podmienkami slobodnej a prosperujúcej spoločnosti teda sú trh a morálka.

Adam Smith to prezentuje v knihách Bohatstvo národov a Teória mravných citov ako symbiózu spontánneho trhového poriadku, vedeného vlastným záujmom a „neviditeľnou rukou“ trhu a spontánneho poriadku mravnosti založeného na empatii a iných cnostiach. Obe súčasti spontánneho poriadku stoja na osobnej zodpovednosti, odmietaní centrálneho rozhodovania o osudoch iných a na existencii základných pravidiel slobody a spravodlivosti.

Smith vymedzil zdroje bohatstva, najmä špecializáciu a deľbu práce, akumuláciu kapitálu a výmeny v podmienkach konkurencie, vlastníckych práv a celkovej slobody. Takto realizované myšlienky môžu prinášať rast bohatstva aj pri zväčšujúcej sa populácii – a aj napriek určitým vládnym zásahom. Je to možné aj vďaka tomu, že sledovanie vlastného záujmu prináša prospech obom stranám dobrovoľnej výmeny a tiež iným, napríklad zákazníkom a zamestnancom. V tom spočíva základ morálky kapitalizmu. Ten prináša aj ďalšie morálne prínosy, napríklad vlastnícku zodpovednosť.