mária Kolíková je meno hlavného dôvodu prečo má táto vláda napriek všetkému zmysel. Nik pre hodnovernosť antikorupčenej vlády neurobil viac než ona. Útok Fica a Pellegriniho sme čakali: „Času je málo a voda stúpa.“ Matovič však prekvapil i tých, čo si mysleli, že  ich už ničím  prekvapiť nemôže.

Postavil sa do spoločného šíku s mužom, ktorého ešte nedávno označoval za šéfa štátnej mafie. Aké pnutie ducha ho k tomu pudilo? Mohla ho azda chabá munícia, ktorou Fico na Kolíkovú vypálil, presvedčiť, že ministerka spravodlivosti sa dopustila korupcie? Keď Alojz Hlina napísal, že pomstychtivejšieho človeka, ako je Matovič, v živote nestretol, bral som to s rezervou. Útokom na Kolíkovú sa Matovič k tejto neresti verejne priznal. Svojím rozhodným: „Ak Matovič neodstúpi, odídem z vlády“, ho Kolíková pritlačila k múru. Nastal čas zúčtovania a Matovič robil, čo mohol. Napokon však narazil. Narazil na Hegerovo ticho.