na procese, ktorý ako chameleón strieda tristné a bizarné zafarbenie, je vôbec najhoršie, že úľavou už nie je ani klišé o svetielku na konci tunela. Radosť z toho, že krivky hospitalizovaných a úmrtí sa predsa len otáčajú, kalí skutočnosť, že proticovidové opatrenia sú v tom nevinne – lockdown je štrbavý, zle adresovaný a nevymáhaný. Priaznivejšie čísla má na svedomí skôr premorenosť a „oddychový čas” vírusu. Opačné trendy v Maďarsku, Poľsku, Nemecku či Rakúsku však napovedajú, že epidémia prebieha v sínusoidách, pričom forma opatrení má iba doplnkový vplyv. Podobné priebehy v západnej Európe vedú preto k obave, že pri nezmenenom manažovaní pandémie je ďalší obrat k horšiemu len otázkou času.

Svetielkom malo byť očkovanie. Zvlášť keď Matovič vyhlásil, že „budeme očkovať jedna radosť, preto sme aj Sputnik V vybavili, aby sme mohli očkovať najrýchlejšie v Európe.“  No násobne väčšia tragédia než to, že Sputnik sa stále suší v Michaľanoch  (optimistická verzia je, že  čakajú na schválenie EMA) je však neobjednanie plnej várky vakcín z Bruselu. Opcie na dokopy tri milióny Pfizerov Slovensko nevyužilo, lebo stavilo na lacnejšiu Astru, čoho priamym dôsledkom – ako ukazujú čerstvé výpočty – budú stratené mesiace.