esej Francisa Bacona je poplatná času, v ktorom vznikla. V roku 1597 sa totiž stal oficiálne radcom na dvore kráľovnej Alžbety, o čo sa dlho predtým usiloval. Pre Bacona to bol rok jeho vstupu do vysokej politiky. Ešte netušil, že sa z neho neskôr stane dokonca lord kancelár, a už vôbec sa mu nesnívalo, že jeho kariéra bude priveľmi krátka – skončila sa po tom, ako ho obvinili z korupcie, o ktorej, mimochodom, v eseji takisto píše, že by sa jej mal človek vo vysokom postavení zďaleka vyhýbať.

Baconova esej je písaná na spôsob renesančného zrkadla (speculum) nastaveného vysokému politickému úradníkovi. Bacon udeľuje rady, ktoré sú riskantné aj preňho samého ako budúceho politika. Niektoré z tých rád sú nám dnes na smiech, iné ostávajú stále platné.