tento rekord v termínovaní ultimáta teraz zakúša predseda SaS na vlastnej koži. Keby trval na okamžitej odpovedi, Matovič by nemal čas vymýšľať záchranné laná, švindle a kamufláže, akou je napríklad „projekt“ trojkoalície bez SaS a iným premiérom z OĽaNO. Samozrejme, minimum politického realizmu posúva celú ideu do polohy fikcie. Lebo keby sa aj Remišová chytila návnady, poslanecký klub i stranu si rozbije v prvej sekunde a s takou razanciou, že vláde nedodá ani potrebných 6 hlasov do „najtenšej“ možnej väčšiny. A aj keby 76 mandátov takáto trojkoalícia dosiahla, s Matovičom a Kollárom by promovali najkrehkejšiu koalíciu, aká je vôbec predstaviteľná. A to aj bez „bonusu“ osobnosti Matoviča, ktorý je sám osebe semtexom v základoch každého spojenectva. Pokiaľ predsedníčka Za ľudí ešte ani tu nevidí vlastnú záhubu, tak nech si predstaví preferencie z Focusu a AKO po tomto kamikadze kroku.

Iracionálny pokus Matoviča o pomstu nemusí Sulíka – a s ním ani Slovensko – až tak strašiť. O to skôr by však mal klin, ktorý „ideou“ trojkoalície Matovič medzi dve menšie strany vrazil. Treba to vidieť jasne – ak ešte existuje šanca na vládu, ktorá udrží mimo moci kriminálne garnitúry minulosti, spočíva výlučne v štvorkoalícii s iným premiérom. A súčasne s funkčnou blokačnou menšinou SaS a Za ľudí, ktorá by brzdila najhoršie vylomeniny dvoch populistických strán. A tam, kde sa dohodnú prieniky, využijú obe strany spojenú silu na pretlačenie aspoň nejakej reformy (súdna mapa?).