pritom by stačilo dodržiavať niekoľko jednoduchých pravidiel. „Áno“ rúškam, odstupu, umývaniu rúk, minimálnej mobilite, plošnému, ale nie celoplošnému testovaniu, tvrdému lockdownu, čo najrýchlejšiemu očkovaniu. „Nie“ centrálne organizovanému chaosu. Keď počujem ministra Krajčího hovoriť o  skorom konci lockdownu, je mi jasné, že na jar ani na jeseň nepochopil, že najväčšou chybou bolo priskoré uvoľnenie na jar a  prineskoré pritvrdenie na jeseň. Teraz znovu chystá uvoľnenie, a  môžeme si byť istí, že ak dovtedy nebudeme zaočkovaní (čo nebudeme!), príde tretia, ešte tvrdšia vlna.  

Ináč sa nič nehýbe. Minister školstva dvakrát do týždňa mení rozhodnutia. Sedí na hokerlíku, trhá lístky okvetia a  hovorí: Pôjdu žiaci do školy, nepôjdu. Ako by sa pýtal: Má ma rada, nemá ma rada.