len sa mi po týždni niečo nezdalo. A tak som začala kroky tej firmy fotiť a posielať kamarátovi, ktorý sa v tom vyzná, lebo to študoval. A ten mi vždy odpísal – sfušovaná robota, daj im to prerobiť – a poslal ešte nejaký odborný článok k tomu. 

Po týždni sa ma robotníci báli. Keď príde tá malá z roboty, zase všetko skontroluje. „Učiteľka,“ smiali sa chlapi. Ja nie. A tak sme si na záver sadli. Hovorím im: „Chlapi, kebyže ja takto fušujem svoju robotu v školstve, tak vaše deti sa učia učivo prvej triedy ešte v piatom ročníku. To vám za to stojí? Mne to zobralo veľa energie, musela som študovať murárske a maliarske postupy. Myslela som si, že ste odborníci!“ „Veď aj sme odborníci, ale vy ste len ženy a nepredpokladali sme, že budete vedieť všetko o materiáloch, ktoré dávame, a že nás budete kontrolovať. V konečnom dôsledku by to vyzeralo rovnako, len by ste nás po pár mesiacoch museli volať zase.“