status Cigánikovej, že Matovič podmienil otváranie škôl tým, že Sulík sa musí najprv za niečo ospravedlniť, brizanciou predstihuje všetko, čo sme doteraz vedeli či tušili o vzťahoch v koalícii. Premiér síce popiera, že v takom zmysle čokoľvek povedal, avšak triviálna úvaha našepkáva, že niečo také by si predsa Cigániková z brucha nevymyslela. 

Nezávisle od osoby, ktorá klame, oheň je opäť na streche a plameň sa zdá ešte ničivejší, než obvykle. Po chvíľke – asi štyri dni – úľavy, keď sa Matovič zdržal facebookového komentovania, je znovu zrejmé, že vojnová sekera medzi SaS a premiérom sa už nedá zakopať. A musí s tým počítať nielen celá reformná agenda, ale najmä protipandemické opatrenia, ktoré si pýtajú priebežné riešenia a ktoré neznesú odklad.

Najviac horí práve otázka návratu do prezenčnej výučby druhého stupňa základných a stredných škôl. Na veci máločo mení piatkové uznesenie vlády, ktoré otvára brány škôl pre tých žiakov, ktorí sa preukážu negatívnym testom nie starším ako 7, 14 či 21 dní podľa vážnosti epidemickej situácie regiónu. Otestovaní však musia byť aj rodičia a učitelia, čo dokopy s povinnosťou detí umožňuje s istotou blízkou jednej vyhlásiť, že pre značné množstvo vzdelávacích inštitúcií – bližšie sa to dnes nedá upresniť –  stavajú tieto podmienky zásadnú prekážku pri otváraní. A to z objektívnych aj subjektívnejších príčin. Stačí jeden pohľad na štáty so školami v pre­vádz­ke a hneď je zrejmé, že s požiadavkou celoplošného školského testu je Slovensko opäť na akejsi tretej epidemickej ceste. A na nej, čo je zvlášť tristné, sú žiaci aj pedagógovia rukojemníkmi politického sporu, ktorého iniciačným zdrojom je „nepremiér­ska“ výbava predsedu vlády.