konflikt sa dnes zdá ešte vyhrotenejší a na Angelu Merkel, ktorá má s Orbánom dlhoročnú históriu fakticky monotematických rokovaní na motívy maďarskej demokracie, čaká zrejme to najzložitejšie obdobie vôbec.Varšava a Budapešť proti rozpočtu a „next generation“ fondu, ktorých schválenie zablokovali, nič nemajú. „Len“ pri rozpočte využili právo veta. 

To pritom neexistuje vo veci kritérií právneho štátu, kde stačila kvalifikovaná väčšina, aby boli prehlasovaní. Hrozbou rozpočtového provizória a včasného nespustenia pridruženého 750-miliardového fondu, na ktorý čaká ako na spasenie hlavne mediteránske krídlo EÚ, takto držia v hrsti – či vydierajú – drvivú väčšinu členských štátov. Tie najmä pod tlakom tzv. sporivej štvorky (Holandsko, Rakúsko, Švédsko, Dánsko) a novozvoleného europarlamentu rozhodli o zavedení mechanizmu sankcií v prípade, ak komisia dôjde k záveru, že problém právneho štátu v tej-ktorej krajine ohrozuje v procese čerpania hospodárske záujmy EÚ. 

 Menej krkolomne sa to pritom dá povedať i tak, že navrhli mechanizmus proti kradnutiu a tunelovaniu europeňazí, respektíve ich „odkláňaniu“ na vopred určené adresy, čo je každodenná prax v Maďarsku, kde sa do výberových konaní nedostane nikto iný, než firmy oligarchov blízkych a ešte bližších Fideszu.Hoci nevedno, po akú hranicu si Orbán a Kaczyn­ski sľúbili spoločne vytrvať v rebélii, v prípade Poľska, ktoré vychádza z Fondu obnovy ako jeden z najväčších beneficientov, sa dá očakávať akési konštruktívne vycúvanie. Je dosť indícií, ktoré tomu nasvedčujú – trebárs korekcie súdnej reformy, ktorá tvorí gro kritík Varšavy. Zásadne väčší problém sa rysuje  s Orbánom.