keď náš mladší syn po cunami staval na Srí Lanke slovenskú dedinu Arahena, zaviedol nás na okraj priepasti, ktorú miestni pomenovali „Koniec sveta“. Pod nami hlbina bez konca. Žiaden plot tam nebol, a predsa bol – pomyselne oddeľoval tento svet od iného sveta. Stačil jeden jediný krôčik. 

Metafora pre smrť? Mám v knižnici celý regál o tejto téme. Od textov ikonickej Elisabeth Kübler-Rossovej, existenciálneho psychoterapeuta Irvina D. Yaloma, rabína Jonathana Sacksa, sociológa Jaroslava Krejčího až po Starého Majstra a jeho Tao Te Ting, spisovateľa a preživšieho holokaustu Jeana Amériho, štrnásteho dalajlámu, vlastním menom Tändzin Gjamccho či záverečnú časť Denníkov môjho obľúbeného Šándora Máraia. „Bliky“ z čítania a premýšľania o tom, čo je za „posledným plotom“, som zhrnul do krátkeho textu. Každý blik je v jazyku, ako som ho pôvodne napísal.