hlavný scenár, ktorý sa aj vzhľadom na naratív o „poslednom diktátorovi Európy“ očakával, teda rýchle „vychladnutie“ protestov a vyprázdnenie ulíc, však prepísalo presne to, čo malo nastoliť „pokoj na prácu“ – brutalita zásahov „poriadkových síl“. Obete na životoch, krv a mučenie zatknutých premenili túžby po slobodnejšej, dôstojnejšej a prosperujúcejšej Bielej Rusi do euforickej vlny, ktorú zatlačiť späť do fľaše sa v túto chvíľu ukazuje nad schopnosti Lukašenkovho režimu.

 Ten je totiž paralyzovaný aj individuálnymi útekmi jeho doterajších pilierov, ako je časť policajtov, mediálnych služobníkov či dokonca veľvyslanca na Slovensku.So zreteľom na Lukašenkovu slabosť, ktorá sa navzdory silným vyhláseniam dá takpovediac nahmatať, sa nový expertný „takmerkonsenzus“ ustaľuje na určujúcom vplyve Kremľa na ďalší vývoj. Nezhoda nastáva až v rozumnom odhade, čo sa teraz asi odohráva v Putinovej hlave.