v predvečer hlasovania o odvolávaní Igora Matoviča z postu premiéra vlády Slovenskej republiky som si vymenil s I. B. tieto e-maily: „Zdravím Vás, Fedor, začínam mať pocit, že som z iného vesmíru. Všetci kamoši už volia ‚menšie zlo‘ a pragmatizmus. Otázka znie: Ako by ste zajtra volili na mieste Miroslava Kollára? To sa ozaj už všetci predposrali? Veď tá vláda nie je a ani nemôže byť o Matovičovi. Akurát do toho treba ísť naplno a neustále komunikovať o tom, čo robím a prečo to robím. Asi som divný, no stále verím, že pravda a láska sa musí priebežne snažiť a pokúšať o víťazstvo nad lžou a nenávisťou. Veď o to tu ide. Či?“ Odpísal som: „Hlasoval by som za odvolanie Matoviča.“

 Podstatná dilema znie: Je možné morálku podriadiť pragmatickej kalkulácii v mene vízie o lepšej a slušnejšej spoločnosti? Odpoveď poznáme: Áno! Napokon, robíme to mnohí dnes a denne. Akurát si myslím, že slušní ľudia by nemali. No nemali! Tie rečičky o tom, že „on“ je síce trochu šašo, trochu psychopat, trochu nezrelé decko,..., ale ide predsa o výsledok, o efekt, o ľudí, o obyčajných ľudí, považujem za výsmech do tvárí obetí politických deviantov a ohrozenie liberálnej demokracie.