Vracia sa mi otázka smrti. Nedávne úmrtie v rodine, rozhovory o smrti s mojimi študentmi medicíny, filozofické otázky o smrti od malého syna, rozmýšľanie o vlastnej konečnosti.

Celé sa to zbehlo akosi naraz a rýchlo. Niekedy prejde aj mesiac a nikam sa nedostanem, aj keď pozvánok je vždy dosť. Ale minulý týždeň sa to zmenilo veľmi jednoznačne. Stretol som takmer osobne troch umelcov a bol som svedkom ich prezentácie spolu s ostatnými divákmi.

Zaujímavý, zaujímavý, zaujímavý svet. Nie nevyhnutne temný, rútiaci sa v ústrety koncu, ktorý rozhodne nemožno považovať za happyend.

Frustrácia, úzkosť, pocit márnosti, a čo je najhoršie, opäť ten fatálny strach, ktorý sa nedostavil okamžite, ale neskôr, až som v úplnosti domyslel, aké katastrofálne následky to môže mať.

Joseph Mulhattan bol zrejme jeden z najväčších hoaxerov, ktorý kedy žil. Pôsobil v Amerike ku koncu devätnásteho storočia ako potulný predavač. Mal však svojský koníček.

Ide najmä o hudbu, ktorá znie celý rok v Rádiu FM. Neviem, prečo je to tak, alebo možno viem, ale nemám chuť sa tu o tom rozpisovať, lebo to nie je ani dôležité. Dôležité je to, že tento spôsob udeľovania ocenení v našom skromnom slovenskom šoubiznise vôbec existuje a že celá plejáda mladých tvorcov má šancu predstaviť svoju tvorbu na celkom reprezentatívnom podujatí s dobrou mediálnou podporou.

Yebba. Robiť s týmto menom kariéru v našich končinách asi nebude jednoduché. Ale zato v ostatnom svete sa to 29-ročnej americkej speváčke Abigail Elizabeth Smith celkom darí.

Nahlas by som sa to asi vypovedať neodvážil a aj potichu s tým mám dosť problém, ale nedokážem sa ubrániť myšlienke, že naším vôbec najväčším problémom predsa len bude ten nešťastný kapitalizmus, ktorý vlastne ani kapitalizmom tak úplne nie je, alebo je, neviem, nie som ekonóm, a tak by bolo najrozumnejšie vôbec sa nevyjadrovať.

Taká trošku búrka v pohári vody, ale na to sme si už v prípade streamingovej PR žurnalistiky zvykli. Vždy keď prichádza na trh nový seriál, sprevádza ho programová snaha urobiť z neho niečo výnimočné, udalosť, ktorá aspoň na chvíľu ovládne priestor, aby sa vzbudilo v potenciálnych divákoch zdanie, že si daný seriál nemôžu nechať ujsť, lebo by o čosi dôležité prišli.

Zaraďujem sa k tým, ktorých druhé pokračovanie Duny skôr sklamalo, alebo nenaplnilo ich očakávania. Kritiku nechám na iných a chcem zdieľať jedno pozitívne vyrušenie.