Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Komentár Daniela Pastirčáka: Staré a nové

.daniel Pastirčák .stĺpčeky .slová z kaplnky

Žije v nás zaniknutá ríša: Svet starých otcov, starých mám, tienistý, snový, rozprávkový svet našich predkov. Zjavujú sa nám v pamäti, ožiarení aurou mýtu: Postavy múdrych starčekov, zázračných stareniek, no i strigôňov a ježibáb. V stretnutí s nimi sa dotýkame smrti.

Komentár Daniela Pastirčáka: Staré a nové NATÁLIA LOŽEKOVÁ

ako deti sme s rodičmi chodili zapaľovať sviece na hroby predkov. Pre koľkých z nás bol pohľad do meravej tváre našej starkej či starkého prvým pohľadom do tváre smrti? Naši starkí tu už nie sú, no my si ich nesieme v zrkadlovej sieni vnútra. Sme zrkadlením zrkadlenia: Obraz prvého človeka sa zrkadlí v rade nespočetných generácií, odráža sa z človeka na človeka. 

V každom je ten obraz iný, no v každom sú zachované i základné črty  prvého obrazu; Moji predkovia sú môj Adam. V príbehu stvorenia Boh tvorí človeka na svoj obraz. Tvorí ho ako muža a ženu. Muž a žena spolu sú celý Adam. Rodia sa im deti a tie v sebe nesú ich obraz.  Tak obraz putoval vekmi, kým nedorazil ku mne. Som zrkadlo, v ktorom sa zrkadlia  zrkadlá zrkadiel. Dnes vieme,  že sme tvorení prenosom genetickej informácie.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite