Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Komentár Petra Zajaca: Drť

.peter Zajac .stĺpčeky .komentár týždňa

Bolo to 20. mája 2020. Posledné predstavenie Stoky v Starej Cvernovke. Boh náhody to zariadil tak, že Stoka skončila v čase korony Katastrofou a ako online stream.

Komentár Petra Zajaca: Drť NATÁLIA LOŽEKOVÁ / NATALIALOZEKOVA.SK

stoka žije z priameho kontaktu s divákom. Aj lístky na posledné predstavenie sme si mohli kúpiť na vysedené kreslo za stĺpom, na drevený hokerlík, na klasické sedenie vzadu s Blahovým dychom na krku, na klasické sedenie vpredu, kde by nám herci pľuli do tváre, na miesto rekvizít ako súčasti deja a na miesto, kde by sme zvučili a svietili namiesto Blaha. Divadlo sa hralo v budove za spustenou rampou, za železnými dverami na poschodí a za dlhou chodbou, v divadelnom priestore, ktorý vyzeral ako skladisko hmotných rezerv. To všetko patrilo k Stoke v Starej Cvernovke. Preto znelo predstavenie z online streamu bútľavo. 

Radšej si povedzme niečo o Oumuamue, azda najlepšej hre Stoky za posledné roky. Šuštiaci papier pod nohami, kroky, zvuky, žiadne slová. Len Oumuamua, slovo z havajského jazyka, označujúce posla z dávnej minulosti, no aj prvý objekt z medzihviezdneho priestoru. Vo vzduchu zavisla znepokojujúca otázka, prečo sa vesmírny posol zo Stoky tak nápadne podobá na Slovensko posledných tridsiatich rokov. 

Alebo Pišťankov román Rivers of Babylon. Pišťanek ho vydal v roku 1991, no fakticky ho dokončil pred novembrom v roku 1989. Čítal sa vtedy ako príbeh mafiánskeho prechodu zo socializmu do kapitalizmu. Nikto vrátane Pišťanka netušil, že sa jeho soc art stane slovenským príbehom kafkovskej premeny veksláka na mafiána a mafiána na ústavného činiteľa. 

Alebo Michal Kaščák. Pred rokom 1989 zázračné dieťa slovenského neodadaizmu. Spieva, od piesne Píšte všetci modrým perom skupiny Bez ladu a skladu po Puntičkára maďarsko-slovenskej kapely Drť. Marek Kundlák o svojom texte z upravených citátov Alojza Lorenca v denníku SME hovorí: „Niekto tomu hovorí poézia, ja tomu hovorím kostra“.  Lorenc, známy v Pente ako Kryptológ, mal však predtým ako šéf ŠtB pozatvárať v novembri 1989 nepriateľov socializmu. Teda nás. Nestihol. Vynoril sa však na CD Puntičkár I. a spevák piesne Michal Kaščák povedal, že je to „neuveriteľné stelesnenie príbehu našej krajiny v jednom človeku“. Na Puntičkárovi II. znie potom kadiš Fedora Gála za otcom, zastreleným na pochode smrti z koncentračného tábora v Sachsenahausene.  

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite