podľa porovnávacieho prieskumu ôsmich krajín je slovenská „antikorona“ pomoc podnikateľom a živnostníkom najmenšia (po prepočítaní na hlavu). Autor nemá aparát na vlastnú analýzu, avšak na obranu Matoviča, Sulíka a spol. by sa dalo utrúsiť aspoň čosi v zmysle, že časti českej a maďarskej analýzy zase svätosväte vyhlasujú, že najslabšia čo do objemu je vládna pomoc Orbána či Babiša.
Faktor rýchlosti je určite veľmi podstatný, ale dá sa asi risknúť tvrdenie, že prvé fázy národných „exit stratégií“ sa budú dať objektivizovať až s odstupom času, teda až keď usadne prach z rôznych bleskových hodnotení – aj tých zjavne politickopropagandisticky motivovaných. O rezortných lapsusoch by sa pritom isto dalo písať už aj teraz, no v tomto časopise nebudeme predstierať, že námety vrhnuté do debaty Smerom a jeho „súmračnou “ agentúrou sú dosť ctihodné, a teda spôsobilé byť serióznou kritikou. My napríklad vieme, že celá štátna byrokracia v jej dnešnom stave je pozostalosť a obraz vlád Fica a Pellegriniho, takže nová garnitúra s ňou viac bojuje než spolupracuje.
Do písma svätého má Ján Budaj ako zdroj fakt veľmi ďaleko, ale jeho výrok, že sa „vedie zápas o prevzatie úradov, ktorý nie je vyhratý“, je výstražný. Mimochodom, práve Budaj vie o svojich mocenských zápasoch viac než zvyšok tejto vlády. Jej časť – menovať je priskoro – však zatiaľ vyžaruje presvedčenie, že individuálne výmeny „najprefláknutnejších“ postáv s väzbami na bývalú koalíciu stačia na rozbehnutie štátnej správy tak, aby zámery novej garnitúry obslúžila so cťou a poctivo.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.