už tri mesiace zaseknutá v New Yorku, s niekoľkými zrušenými letmi, a do toho nútene vysťahovaná z môjho pražského podnájmu, som už neverila, že sa v tomto období môže aj niečo podariť. A predsa. New York povolil vydávanie manželských licencií cez internet, čo nám dodalo nádej, že sa predsa len nebudeme musieť s mojim americkým priateľom rozdeliť a čakať, kým sa korona skončí, aby štáty opäť otvorili hranice a umožnili vstup cudzincom. Mladý matrikár nám cez Zoom odklepol možnosť sobáša a my sme začali zháňať oddávajúceho. Keďže matrika je tu v meste zavretá, jediná možnosť bola zohnať človeka s certifikátom. Netušila som, že títo ľudia berú za jeden krátky obrad 300 dolárov. Cez kamaráta sa mi však podarilo nájsť známeho s certifikátom, ktorý na našu koronasvadbu nadšene kývol, no keďže má doma bábätko, povedal, že nás môže oddať len zo svojho okna v Brooklyne na druhom poschodí.