zmiešané emócie mixuje už programové vyhlásenie vlády. Dôveryhodnosť v protikorupčnom jadre dokumentu, kde si štyri strany dobre porozumeli, nabúral sám život skôr, než prišlo k hlasovaniu. Naprotiveň čiernemu na bielom, že do Súdnej rady nenominujú aktívneho sudcu, Kollár tam posadil sudkyňu, čím položil pod otáznik nielen časť programu o spravodlivosti, ale ktorúkoľvek inú. Lebo kým bude mať v Matovičovi tichého svedka bez odporu (ktorého nevyrušilo ani to, že „jeho“ straník Marosz nevydržal ani štyri dni s ministrom zo Sme rodiny v rezorte dopravy), dovtedy je celkom otázny vzťah Kollára k programu vlády.
Paradoxne, plusom programového vyhlásenia – čoby kompilátu programov štyroch strán, ktoré si vzájomne prefiltrovali len veľmi protirečiace nápady – je záľaha predsavzatí typu „zvážiť“. V tom je totiž veľká úspornosť konkrétnych záväzkov. Bližšia špecifikácia a snaha o hlbšie prieniky nad rámce ideového zámeru by totiž buď znemožnili konsenzus, alebo by si vypýtali omnoho viac času a práce, než koľko bolo možné venovať textu v opare koronavíru.
Mínusom, ktorý netreba brať tragicky práve so zreteľom na mimoriadnu situáciu, je potom ignorovanie pandemickej reality, ktorú dokument sem-tam spomenie, ale vôbec neberie na vedomie ako dominantný faktor so zásadným vplyvom na budúcnosť pre všetky kapitoly.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.