Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Komentár Petra Schutza: Zmena na spôsob Matoviča

.peter Schutz .stĺpčeky .videné z Košíc

Taká povolebná realita, že ani Fico s celým Smerom poslaní do minulosti zásadne nezlepšia náladu verejnosti prahnúcej po zmenách a reformách, sa určite  neočakávala.

Komentár Petra Schutza: Zmena na spôsob Matoviča  Natália Ložeková / natalialozekova.sk

zmiešané emócie – s vedúcim pocitom neistoty – sa dajú priam krájať. Otázka, na ktorú ani tento text neodpovie, je, či z viac objektívnych alebo subjektívnych dôvodov.

Marginálne či periférne postavenie tých lepších subjektov demokratickej opozície, ktoré nastolil volebný výsledok, ešte nemaľuje otázniky nad zmenou, ktorá je evidentná a príde. Nad jej kvalitou a mierou sa ale zbiehajú mraky celkom iste, keďže aj z toho najtolerantnejšieho hodnotenia vychádza víťaz volieb ako subjekt vysoko neštandardný. A v podstate aj nereformný, keďže popri nezmieriteľnej kritike vládnej korupcie a kleptokracie – čo je pekné, hoci nie originálne – je jeho druhým poznávacím rysom masívny sociálny populizmus. Iste sa v rozhodujúcej miere vzťahuje na hla Natália Ložeková / natalialozekova.sk

vného predstaviteľa „hnutia“, ale podobne ako Fico=Smer či kedysi Mečiar=HZDS platí tiež, že OĽaNO je Matovič. A to ešte nechávame bokom jeho pomerne široké portfólio osobnostných čŕt, ktoré majú „na svedomí“, že bol desať rokov generátorom zničujúcich konfliktov nielen s koalíciou – čo je normálne – ale aj na vlastnom opozičnom poli.

Skepsu z „lídra zmeny“ ešte výrazne umocňuje druhý najvplyvnejší subjekt budúcej koalície, u ktorého ešte aj nad sociálny populizmus – ešte výraznejší než Matovičov, napríklad 25-tisíc bytov mimo rozpočet – vyčnieva jeho morálna indispozícia byť účastníkom akejkoľvek protikorupčnej garnitúry. 

„O obrovskej dôvere, ktorú Igor Matovič dostal, si môžeme myslieť, čo chceme ale oprávňuje ho na pokus opraviť krajinu podľa vlastného vkusu.“

Nuž, namiesto výpočtu všetkých mafiánov, v ktorých spoločnosti bol Kollár odfotografovaný, si  radšej pripomeňme výsledok morálno-politického hodnotenia Sme rodina ešte pred voľbami: Vládu radšej bez Kollára, iba ak sa inak nebude dať, tak aj s ním.  A dnes sme presne v situácii, keď platí, že inak sa nedá. Nie z príčin  matematických, ale – lebo Matovič. 

Realitou, ktorá neznesie odpor, je súčasne nemožnosť ozajstnej reformy súdov a prokuratúry bez ústavnej väčšiny, čo by  mali jasne vnímať aj tí, ktorí si Kollárovu rodinu vo vláde nevedia predstaviť. No aj tí, ktorí tlačia – aspoň očami – mimo vládnej zostavy stranu Za ľudí.

Účasť Kiskovej strany, ktorá už vstúpila do rozhovorov o štvorkoalícii, síce nemôže byť garanciou, ale výrazne „spravdepodobňuje“, že Matovičova garnitúra bude pôsobiť bez najväčších excesov a bude európsky neproblematická – zo štandardného uhla pohľadu na výkon moci. Takže zahraničné komentáre typu „Slovensko sa priblížilo Kaczynskému a Orbánovi“ by sa mali minúť cieľom. 

„Obsah“ OĽaNO, nad ktorým súčasne stále visí otáznik integrity 53-členného klubu, i obsah Kollárovej rodiny znemožňuje reformy v mnohých nevyhnutných oblastiach. Neruší však základný imperatív doby, ktorým je rozbitie mocenskej architektúry a sietí, ponapichovaných na toky európskych i národných peňazí. Preto tu je značná časť ekonomickej moci v rukách oligarchických štruktúr, vládnucich napríklad nad verejnými obstarávaniami.

Skepsa nad schopnosťou Matoviča – vôľa mu určite nechýba – vyhovieť nárokom jeho novej roly je zdravá i žiaduca. Ambícia byť „najlepšou vládou, akú kedy Slovensko malo“, je z iného vesmíru, podobne vzdialené realite je však aj odpisovať celú zmenu, či dokonca sa upriamovať na predčasné voľby – lebo Matovič. Treba si počkať na skladanie vlády a programové vyhlásenie, keďže práve v procese personálnej a programovej tvorby sa budú cizelovať a číriť mnohé čiastkové elementy, zásadné pre vytvorenie obrazu o charaktere budúceho vládnutia.

Samozrejme, že iniciatívy ako štátny fond pre investigatívu či všetky miliónové  obstarávania cez útvar Hodnoty za peniaze, ale aj „agent provokatér“ (čo je v skratke ďalší Matovičov nápad na zvýšenie transparentnosti), sú buď romantické, alebo vyložene škodlivé. Dobrá vôľa vrátiť Slovensko zo scestia postkomunistickej recidívy Smeru a SNS (s asistenciou Bugára) však z Matoviča vyžaruje, alebo ju aspoň excelentne predstiera. 

O obrovskej dôvere, ktorú dostal, si môžeme myslieť, čo chceme – trebárs, že demokracia prejavuje fatálnu neschopnosť vo výbere vlastného manažmentu – ale oprávňuje ho na pokus opraviť krajinu podľa vlastného vkusu. Ešte aj keď konfrontácia výziev, ktoré sa ohlasujú, a kompetencie, ktorú stelesňuje, oprávnene naháňa mravčenie po chrbtoch.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite