viac než Pellegrini vládnu dnes Slovensku situačné väčšiny z parlamentu. Občas s Kotlebom, občas s Kollárom, a nepretržite s „marčekovskou“ trojkou. To sa však končí. Focus, AKO i menej spoľahlivé Actly, Polis a MVK sa zhodujú na novom, deväť-, respektíve osemčlennom parlamente. Podstatné je, že ani z konfigurácie, v ktorej „národnej strane“ trčí hlava nad vodou, nevidieť spôsob zloženia piatej vlády Smeru.
Trendový pád pod psychologickú hranicu (nedá sa špecifikovať, sme v nezmyselnom moratóriu na nové prieskumy) natoľko oslabil Ficovu stranu, že prečísliť demokratickú opozíciu, ak do jej blokačnej sily rátame aj stranu Sme rodina, by nemal ani s Dankom a Kotlebom. Áno, dôležité je, čo Kollár sľúbil, teda že so Smerom nepôjde. Kto mu vládze veriť, verí, kto nevládze, neverí. Ale ani on už nemusí rozhodovať.
Štrnásť dní, ktoré zostávajú, môže čísla posledných prieskumov iste zmeniť. Ak sa prenesieme cez štatistické chyby, museli by sa otočiť trendy vykazujúce určitú stabilitu už dlhšiu periódu. A tie ukazujú pomalé zvetrávanie „tvrdého jadra“ elektorátu Smeru, pričom SNS chradne ešte rýchlejšie. Keďže sú to do značnej miery spojené nádoby, obe vládne strany zrejme „skalpujú“ exoti z ĽSNS a Vlasti.
Nie veľmi, iba trochu, za čo im náleží naša vďaka ešte i vtedy, ak je volič v stáde Smeru formálne žiaducejší než u Kotlebu. Zakríknuť sa nesmie nič, ale tlak Threemy a ďalších indícií o prerastení až zrastení najsilnejšej vládnej strany s rôznymi podsvetiami bol prisilný aj na inak dômyselnú „catch all“ hru na dobrého a zlého policajta, s ktorou prechádzajú Pellegrini a Fico celou kampaňou.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.