podobnosť je, paradoxne, v tom, že v oboch prípadoch končí všetka zhoda v nezodpovedanej otázke, akým smerom by sa reforma, Európa a Británia mali po brexite uberať. V otázke reformy vieme aspoň to, že sa práve vzájomne znehybňujú dva nezlučiteľné smery: Viac integrácie a „bruselskej“ centralizácie verzus posilnenie národných štátov. V prípade brexitu však chýbajú aj konkrétnejšie obrazce, čo s čím je vlastne v spore.
Na jednej strane sa brexit vyzdvihuje ako doteraz najväčší úspech antiglobalizácie, keďže nadnárodnú organizáciu symbolicky opúšťa jej druhý najvýznamnejší člen. Na druhej strane sa Johnson s okolím zaprisahávajú, že Británia získava slobodu nadviazať užšie a výhodnejšie vzťahy s ostatným svetom, v čom ju spoločná politika EÚ, zameraná na prienik 28 národných záujmov, brzdila. Takže Británia nezdôrazňuje uzavretosť, izoláciu a protekcionizmus podľa vzoru „Make America great again“, ale otvorenosť a ešte viac obchodu a spolupráce. Akurát o čosi menej Európy vykompenzujú USA, Čína, Japonsko či oživený Commonwealth.
K prvému februáru sa Johnson presne takto snaží roztlieskať britskú verejnosť, zvlášť jej sklamanú „remainistickú“ časť. Nemôže však vedieť – nik nevie – ktorý zo scenárov budúcnosti sa bude viac napĺňať. Vezmime si trebárs Trumpa, ktorý Británii viackrát sľúbil rýchlu a „skvelú“ obchodnú zmluvu. Lenže celý zástup expertov už varuje, že britská nádej na vyrokovanie výhodnejších podmienok než doteraz narazí na omnoho nižšiu negociačnú váhu Británie v porovnaní s EÚ.
Šesťdesiatmiliónový trh je totiž jasne slabší argument voči partnerovi, než 500-miliónový. A to bez ohľadu na to, čo Trump hovorí. Samozrejme, že to je zjednodušenie, treba však vidieť, že zapliesť do rokovaní napríklad nevôľu nad pustením Číňanov do budovania britskej 5G siete, ktorú Trump práve vyjadril, bude omnoho jednoduchšie, keď má za stolom „iba“ Britov, a nie celú EÚ.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.